To je predmetom nielen šomrania, ale aj susedských sporov. Na to, ako postupovať, sme sa opýtali právnika mesta Humenné Štefana Bukovčíka.
HUMENNÉ. Už minuloročná snehová kalamita preverila Humenčanov, ktorí denne aj štyri razy obiehali s lopatami chodníky pred bytovkami či pred plotmi svojich rodinných domov. Mnohým sa tohtoročné repete však už zunovalo.
Nejasné VZN: Je sneh znečistenie verejného priestranstva?
"To som ozaj povinný odpracovať hodiny pri odstraňovaní snehu z pozemkov, ktoré patria mestu a sú na nich chodníky? Veď platím dane. Kto mi to akože prikazuje?" pýta sa v e-maile náš čitateľ.
Mestský právnik Štefan Bukovčík potvrdzuje, že momentálne Humenné nemá prijaté klasické všeobecne záväzné nariadenie mesta (VZN) ušité na mieru odstraňovania snehu alebo snehovej kalamity. Vraví, že krátka zmienka o odstránení znečistenia je vo VZN číslo 85 z roku 2005. Hovorí sa v ňom, že každý zodpovedá za znečistenie verejného priestranstva, ktoré je bezprostredne v jeho okolí.
"Ale špeciálne v ňom nie je určené, či ide aj o znečistenie snehom," pripúšťa. "My sme chceli to VZN doplniť, aby bolo jasné, čo sa pod pojmom znečistenie myslí. Bolo to v tomto roku, ale takéto VZN mesta poslanci neschválili," vysvetľuje.
Susediaci chodník čistite
Pre ľudí bývajúcich v bytovke, ako aj pre majiteľov rodinných domov platí podľa Bukovčíka to, že sa pri odpratávaní snehu z chodníkov musia riadiť zákonom o pozemných komunikáciách.
"Podľa §9 sú nedostatky v schodnosti chodníkov priľahlých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území a hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, povinní bez prieťahov odstrániť vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto nedostatky vznikli znečistením poľadovicou alebo snehom," cituje zákon Bukovčík.
Dodáva, že je na vlastníkovi budovy, aby rovnako zabezpečil aj dostatočnú šírku chodníka: "Určite nestačí, ak chodník očistí na šírku jednej lopaty." Vysvetľuje, že za stav ostatných chodníkov, ktoré nesusedia s nehnuteľnosťami, zodpovedá mesto. V prípade Humenného teda Technické služby mesta. Riadia sa pritom smernicou o pripravenosti na zimnú sezónu.
Posypať alebo neposypať?
"Spadla som pred vedľajším vchodom. Sneh bol síce odhrabaný, ale bola taká strašná poľadovica, že sa nedalo prejsť. Sťažovala som sa predsedovi Spoločenstva vlastníkov bytov. Odbil ma. Vraj zákon prikazuje odhrabať, ale nie posypať. Tak ako je to?" pýta sa pani Helena.
Bukovčík sa v rade znova vracia k zákonu o pozemných komunikáciách: "Ak sa v ňom hovorí o odstránení nedostatkov schodnosti, tak v prípade, ak chodník očistia a zostane len suchý asfalt, posyp nie je potrebný. V prípade, že však vznikne poľadovica, vznikne tak nedostatku schodnosti. No a tá sa dá odstrániť len posypom."
Dodáva, že netreba zabúdať na to, že ak by na zľadovatenom chodníku došlo k úrazu a zranený človek by sa domáhal vyplatenia bolestného, musel by ten, kto mal chodník očistiť, dokázať, že urobil naozaj všetko pre to, aby bol chodník schodný.
Zachytávače na starších stavbách nie sú
Problém môže vzniknúť aj vtedy, ak na chodca spadne sneh zo strechy. Pomôcť by mohli zachytávače. "Platí paragraf 6 vyhlášky 532 z roku 2002, ktorou sa vykonáva stavebný zákon. V ňom sa hovorí, že ak má strecha sklon väčší ako 25 stupňov, musí mať zachytávač zosúvacieho snehu," vraví Bukovčík.
"Otázkou je, čo s tými stavbami postavenými pred rokom 2002? Tam tá povinnosť nebola. Ťažko je teraz mestu alebo stavebnému úradu uložiť povinnosť majiteľom budov, aby si na strechy domov postavených pred rokom 2002 zachytávače namontovali. Nemáme na to zmocnenie v zákone."
To však nič nemení na tom, že ak sneh zo strechy spadne a zraní chodca, za spôsobené škody bude zodpovedný vlastník nehnuteľnosti.
Za úraz zodpovedá majiteľ domu
Bukovčík pripúšťa, že aj napriek tomu, že na pešej zóne Humenného je drvivá väčšina stavieb postavená a skolaudovaná pred rokom 2002, nemá mesto platné VZN, v ktorom by majiteľom takýchto stavieb uložilo povinnosť namontovať zachytávače snehu. Hoci pod strechami ich budov denne prejdú stovky ľudí a v minulom roku koncom zimy dokonca padajúci sneh zranil ženu.
"Áno, na to nemá mesto páky. Ale zostáva na vlastníkovi takejto budovy, ako sa k veci postaví. Mal by myslieť na to, že za zachytávače zaplatí možno stovky eur, ale v prípade, ak nejakému človeku padajúci sneh z jeho strechy zraní krčnú chrbticu, bude mu musieť platiť bolestné. A to sú už aj tisícky eur," upozorňuje mestský právnik.
Aj to sa stáva
Susedia vykopali vojnovú sekeru
Oslovili nás viacerí čitatelia z Humenného aj mimo mesta, ktorí si neželali byť menovaní. Z jednoduchého dôvodu. Majú susedské spory, ktoré skončili až na súde. "Časť snehu z mojej strechy padá pri odmäku na dvor môjho suseda. On tento sneh z dvora neuprace. Tvrdí, že nie je jeho, ale môj. Sneh sa topí a mne úplne podmočí základy domu. Celú vonkajšiu stenu máme mokrú. Suseda žiadam, aby ma pustil do svojho dvora, aby som sneh odhrabal. On mi na to povie, že nie. Že na jeho pozemku nemám čo robiť. Vraj nech si namontujem zachytávače snehu. Ja neviem o tom, že som bol povinný ich mať," popísal nám čitateľ Rudolf svoj dlhoročný susedský spor, kvôli ktorému sa so susedmi ani nezdravia a párkrát bola kvôli ich kriku na nohách celá ulica.
Bukovčík na uvedený príklad reaguje: "Toto rieši Občiansky zákonník v § 127. Vlastníci susedných pozemkov sú podľa neho povinní umožniť na nejaký čas a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba o obhospodarovanie susedných pozemkov a stavieb." Bukovčík na margo človeka, ktorý má škodu na vlastnom dome len preto, že nemôže na susedov pozemok, vraví, že ak by sa domáhal vyplatenia škody, bol by v práve. "Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť," zdôrazňuje.
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
