Michalovčania si na veľké stavebné investície neberú tradičné úvery z bánk, ale financujú ich prevažne súkromné firmy. Samospráva im bude musieť najbližšie roky splatiť vyše 7,7 milióna eur. Ďalších vyše 3,2 milióna eur dlhuje mesto za úvery bankám.
MICHALOVCE. Michalovská samospráva bude musieť najbližšie roky splatiť súkromným firmám vyše 7,7 milióna eur.
Firme FIN M.O.S. a. s., za komplexnú rekonštrukciu verejného osvetlenia v meste vyše 2,9 milióna eur, spoločnosti Eurovia SK a. s., za rekonštrukciu chodníkov a ciest vyše 2,3 milióna eur.
Za rekonštrukciu futbalového štadióna ďalších 2,5 milióna eur. Túto pohľadávku najnovšie firma Scorp s.r.o. postúpila banke. Samospráva navyše eviduje k septembru tohto roka úvery z bánk za viac ako 3,2 milióna eur.
Poslanec Mirko Gejguš (SDKÚ-DS) upozorňuje, že vysoká zadlženosť mesta voči bankám a súkromným firmám negatívne ovplyvní investičné akcie v nasledujúcich rokoch. Vedenie mesta tieto tvrdenia odmieta.
"Je zbytočné vykresľovať superkatastrofické scenáre, pretože tie ani v najmenších náznakoch nie sú," povedal viceprimátor Benjamín Bančej (Smer-SD).
Poslanec: Zadlžovanie ohrozí aktivity do budúcnosti
Úverová zaťaženosť mesta Michalovce predstavuje v súčasnosti takmer 17 percent. Poslanec Mirko Gejguš upozornil mesto, že v skutočnosti je zadlžené viac, ako deklaruje. Úvery a dlhy predstavujú dohromady takmer 11 miliónov eur (330 miliónov korún).
"Sú tu aj výdavky, ktoré nemáme zahrnuté v úveroch ako postupné dokupovanie akcií na verejné osvetlenie v sume 3 milióny eur, ďalej je to suma 2,5 milióna eur ako záväzok za rekonštrukciu futbalového štadióna a suma za rekonštrukciu chodníkov a ciest 2,3 milióna eur. Keď toto spočítame, tak namiesto úverov vo výške 3,2 milióna eur máme zrazu sumu medzi 11 až 12 miliónmi eur. Toto porovnajme s rozpočtovými bežnými príjmami. Ideme už k zákonom určenej hodnote 60 percent. Tam nasleduje už zvýšený ukazovák, výkričník, že do budúcnosti sa už investičným aktivitám nebudeme z vlastných zdrojov venovať, pretože sú vyčerpané," argumentoval poslanec Gejguš.
Splácanie týchto záväzkov môže podľa poslanca ohroziť spolufinancovanie eurofondov. "Ďalšie aktivity mesta budú závisieť len od možných cudzích zdrojov štrukturálnych fondov, nie vlastných prostriedkov," zdôraznil Gejguš.
Viceprimátor: Je to demagógia
Vedenie mesta tvrdí, že splácanie záväzkov bankám a firmám chod ani aktivity mesta neohrozí. Poslanci by podľa neho nemali strašiť nútenou správou.
"Zákon o rozpočtových pravidlách jednoznačne definuje, ako sa počíta úverová zaťaženosť mesta. Nie je možné do úverovej zaťaženosti mesta rátať tie dlhodobé záväzky, ktoré úverom nie sú," argumentovala vedúca ekonomického odboru mestského úradu Oľga Bereznaninová.
Poslanec Jozef Bobík (KDH) upozornil, že ak by za spomínané akcie platila samospráva zo svojho rozpočtu, zvýšila by sa aj úverová zaťaženosť. "Pretože tento výdavok by bol klasifikovaný ako úver."
Bereznaninová dodala, že ak by mesto aj rátalo položky, ktoré dlhuje súkromným spoločnostiam, nepriblíži sa ku kritickej hranici, keď hrozí nútená správa. "Nedostaneme sa na hranicu 60 percent. Sme na hranici 51 percent," dodala.
Poslanec Ján Ďurovčík (Smer-SD) tvrdí, že samospráva hospodári a nakladá s financiami mesta zodpovedne. "Bola tu kontrola z kontrolného úradu. Pokiaľ vieme, viac ako sedemnásť kontrol rôznych zameraní bolo na úrade a žiadna zápisnica z týchto kontrol nebola tak naformulovaná, aby sa mesto nejakým spôsobom spreneverilo zásadám rozpočtových pravidiel. Som optimistickejší ako tí, čo negatívne vysvetľujú pohľad na rozpočet, ktorý je pripravený na rok 2011 a výhľadovo na roky 2012 a 2013," oponoval Ďurovčík.
"Nestrašíme s nútenou správou, lenže tak ako vedúca finančného odboru pripustila, po sčítaní všetkých cudzích zdrojov sme niekde nad 50 percentami pomeru bežných príjmov oproti cudzím zdrojom. Toto je neodškriepiteľný fakt. Sme na konci čerpania vlastných finančných prostriedkov a ďalšie môcť čerpať nebudeme," tvrdí Gejguš.
Bývalý primátor Jozef Bobík upozornil, že keď on pred štyrmi rokmi opúšťal úrad, mesto malo úvery len za 1,3 milióna eur (40 miliónov Sk), ale prebytok hospodárenia 2 milióny eur (60 miliónov Sk). Dlhodobé záväzky u súkromných firiem mesto nemalo žiadne. Teraz čakajú na nové vedenie dlhy za vyše 11 miliónov eur (330 miliónov Sk).
Samospráva: Peniaze boli použité rozumne
Mesto argumentuje, že projekty, ktoré financovali súkromné firmy, prinesú samospráve nasledujúce roky úspory a zníženie nákladov na prevádzku osvetlenia, chodníkov a futbalového štadióna. Prednosta úradu Zdenko Vasiľ vysvetlil, že rekonštrukciu osvetlenia bude mesto splácať z úspor na spotrebe elektrickej energie. "V roku 2008 pri svietivosti 70 percent svetiel, keď všetky svetlá nesvietili, bola spotreba zhruba 2 milióny 30-tisíc kilowatthodín ročne. V roku 2010 je predpokladaná spotreba podľa doterajších vedomostí na úrovni milión kilowatthodín. Pri stopercentnom osvietení," uviedol.
Celkové ušetrenie však podľa poslanca Gejguša napriek optimistickým vyjadreniam mesta nevykryje ročné splátky za jeho rekonštrukciu.
Poslanec Ďurovčík vysvetlil, že rozumne boli investované aj peniaze do ciest a chodníkov. "Na obdobie piatich rokov je zabezpečená záruka na tieto cesty. Za päť rokov mesto nebude musieť do žiadnej diery na týchto cestách, ktoré sa urobili na území mesta, zainvestovať ani korunu," povedal Ďurovčík. Mesto podľa neho ušetrí aj na údržbe a správe zrekonštruovaného futbalového štadióna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
