Listy na trebišovskú radnicu, Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, Slovenský vodohospodársky podnik, Hydromeliorácie, ba aj trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru, ktoré skončilo na polícii. So všetkými vedú papierovú vojnu obyvatelia časti Juh v Trebišove, ktorým koncom mája voda zaplavila obydlia. Chcú prinútiť úrady a podniky, aby rýchlo riešili protipovodňovú ochranu. Dosiahli len prísľub, že na čistenie kanálov chcú využiť nezamestnaných. Kedy, nevedno. Rezort práce najskôr musí zmeniť zákon.
TREBIŠOV. Ulicu SNP a obytnú štvrť Juh koncom mája zaliala voda. Vnikla do pivníc, dvorov a záhrad tunajších obyvateľov.
Ako zistili, dôvodom neboli len extrémne zrážky. Pod obrovské škody na ich majetku sa podpísali aj neudržiavané melioračné kanály v poliach okolo Juhu. Voda z nich zahltila kanalizáciu a v spojení s vodou "zhora" spôsobila záplavy.
Podali hromadné trestné oznámenie
Zúfalí obyvatelia Juhu preto začali papierovú vojnu. "Podľa nás tým došlo k naplneniu skutkovej podstaty poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Preto sme podali hromadné trestné oznámenie obyvateľov na Generálnu prokuratúru," hovorí Július Selecký z Ulice SNP.
Súbežne bombardovali príslušné inštitúcie: "V prvom rade mestský úrad, ktorý má zabezpečiť ochranu občanov mesta. Vyzvali sme ho, aby začal rokovať s vodármi, vodohospodármi aj melioráciami." Súbežne listy písali Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá spravuje kanalizáciu. Oslovili aj Hydromeliorácie, ktorým patria kanály a vodohospodárov, ktorí zase majú na starosti protipovodňové opatrenia.
"Je isté, že ak sa niečo nestane, a mesto a ostatní nebudú konať, záplavy sa budú opakovať," dodáva Selecký.
Polícia to nechala na prírodu
O povodniach a možnej prevencii koncom augusta hovorili aj poslanci. Radnica tvrdila, že v krátkom čas zvolá rokovanie zložiek, ktoré môžu pri predchádzaní povodniam pomôcť. Mali byť začiatkom septembra.
"Medzitým Generálna prokuratúra presunula náš podnet na okresnú a vec skončila na polícii. Pred pár dňami nám odpovedali, že stíhanie zastavili, lebo príčinou povodní bola príroda. Absurdné, keď je zrejmé, že pri protipovodňovej ochrane niekto pochybil," myslí si Selecký.
Južania závidia Paričovčanom
Južania si preštudovali aj pripravovaný nový územný plán. Zistili, že v ich štvrti protipovodňové opatrenie mesto neplánuje. Obyvateľom sa nepozdáva, že mesto prioritne riešilo mestskú časť Paričov. Systém odvodňovacích kanálov tu prepoja a dobudujú už na budúci rok.
"Paričovčanom prajeme len dobré, len nechápeme, prečo ich riešili ako prvých, keď tam bola len spodná voda. Našu štvrť za posledných pár rokov voda zhora a polí priamo zaplavila trikrát a tento rok ďalšie dva razy," myslí si Selecký.
Hovorca trebišovskej radnice Rastislav Petrovič uviedol, že mesto to dobre zvážilo: "Keď sa roztrhla Ondava, Paričov bol prvý na rane. Je najnižšie položený v meste. Systém odkanalizovania je tam problémový už dlho."
Ľudia sú sklamaní, boja sa každého dažďa
Na Juhu podľa Petroviča riešenie komplikujú zložité vzťahy: "Tu je potrebné rokovanie viacerých zložiek. Najzložitejšie je to s Hydromelioráciami."
Potvrdil, že s podnikom už komunikujú. Mesto sa snaží, aby do plánu úprav a čistenia kanálov zahrnul aj Trebišov. Vyčistenie umožní sfunkčnenie kanálov, ich znovuprepojenie a sprietočnenie: "To zabráni vyliatiu hospodárskeho kanála a zaplaveniu štvrte Juh."
Termín zatiaľ nie je jasný: "Chystá sa novela zákona o zamestnanosti, ktorá má umožniť pri čistení odvodňovacích sústav využiť dlhodobo nezamestnaných."
Podľa Petroviča mesto môže využiť aj vlastných aktivačných pracovníkov, ale bez dohody s melioráciami sa nepohne: "Nemôžeme zasahovať do ich majetku. Rokovania na úrovni primátora sa ešte nekonali. Snažíme sa dohodnúť termín od leta, ale márne."
Obyvatelia Juhu sú z odkladania a naťahovania s úradmi sklamaní: "Pol roka vedieme papierovú vojnu a stále nič. Ďalej sa musíme báť povodní. Hrozíme sa každého dažďa," povedal Selecký. Dodal, že sa nevzdajú: "Budeme mesto a ostatných atakovať, kým sa veci nepohnú."
Stanovisko
Hydromeliorácie: Nemáme ľudí, techniku, ani peniaze
Nový šéf Hydromeliorácií Pavel Bernát pripúšťa, že s mestom Trebišov komunikujú. Úpravu a vyčistenie kanálov pri Trebišove ako spôsob ochrany pred povodňami ale nevidí ružovo.
"Podobné podnety máme z celého Slovenska. Len v intravilánoch máme asi 6 000 kilometrov melioračných kanálov. A na celé východné Slovensko len 4 pracovníkov," uviedol.
Pripúšťa, že vyčistenie všetkých kanálov na Slovensku naraz je nereálne: "Vyčistenie jediného kilometra stojí asi 17-tisíc eur, takže matematika je ľahká. Je to personálne a finančne mimoriadne náročné."
O úvahách využiť pri týchto prácach nezamestnaných vie. Podľa neho ale nestačí len zmeniť zákon o zamestnanosti: "Zatiaľ nám nie je jasný mechanizmus, forma ani financovanie. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by sme museli naraz preškoliť všetkých nezamestnaných, ktorých by sme chceli použiť pri prácach."
Podniku chýba aj potrebná technika. Ale hlavne financie. Reálnejšie vidí postupné čistenie kanálov cez subdodávateľov v jednotlivých regiónoch. Ale aj na to musí štát vyčleniť financie.
lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
