Do obce Slavkovce v Michalovskom okrese prišlo v roku 1995 deväť rodín, ktoré pôvodne bývali v zamorenej oblasti Ukrajiny. Hovoria, že opustiť svoje domovy a začať odznova nebolo jednoduché. Dodávajú však, že miestni obyvatelia, obec a štát im veľmi pomohli.
SLAVKOVCE. Havária v jadrovej elektrárni Černobyľ, ktorá sa stala v apríli 1986, navždy zmenila životy a osudy tisícov ľudí. Zo zamorenej oblasti Ukrajiny sa niekoľko rokov po tragédii presťahovali na Slovensko desiatky rodín, ktoré mali pôvodné korene na Slovensku.
Do obce Slavkovce v okrese Michalovce sa deväť rokov po černobyľskej tragédii prisťahovalo 39 ľudí. Na ich príchod si dodnes dobre pamätá aj starostka Mária Brejdová (SDKÚ-DS): "Deväť rodín prišlo 29. septembra 1995. Mali od troch do 59 rokov. Ubytovali sa v bytovom dome, ktorý pre nich obec postavila. Na dokončenie rozostavaného objektu prispelo ministerstvo vnútra. Všetko išlo cez migračný úrad. Po nich ešte prišli dve rodiny, ktoré sa naťahovali do domu."
Presťahovanie nebolo jednoduché. "Nebolo to pre nich ľahké, pretože prišli z iného prostredia, ale postupne sme im podali pomocnú ruku. Vtedy sa im každý venoval," upresnila starostka.
Spomínali a zabávali sa
V sobotu podvečer sa presídlenci stretli v miestnej materskej škole. Obec pre nich a ďalších obyvateľov pripravila v rámci Mesiaca úcty k starším kultúrne podujatie. Presídlenci navarili vynikajúci ukrajinský boršč.
"Niektoré rodiny boli zo Slovenska v roku 1947 najprv presídlené na Ukrajinu," vysvetlila Brejdová. Po príchode na Slovensko začínali odznova. Mnohí zobrali akúkoľvek prácu. "Boli medzi nimi vzdelaní ľudia, učiteľky. Nemohli učiť, tak robili zo začiatku napríklad krčmárky. Robili, čo mohli, aj ako robotníčky," vysvetlila Brejdová.
Traja presídlenci už zomreli. Niektorí zostali bývať v obci, iní sa presťahovali do Bratislavy, Košíc a Banskej Bystrice. Na svoj príchod do Slavkoviec však nikto z nich nezabudol.
O havárii dlho nemali informácie
Z Ukrajiny sa po černobyľskej havárii presťahovala na Slovensko aj dnes už 74-ročná Emília Maludová. Manžel jej zomrel ešte na Ukrajine. Na Slovensko prišla s najmladšou dcérou a zaťom. Na Ukrajine žili v Rovenskej oblasti v dedinke pri mestečku Dubno. "Aj naša oblasť bola ohrozená. Na Slovensko sme neprišli celá rodina. Jedna dcéra sa vydala do Ruska, druhá zostala na Ukrajine a najmladšia prišla so mnou. Na Ukrajine som nechala dom," povedala 74-ročná Emília.
O tom, čo sa skutočne stalo v atómovej elektrárni, nemali dlho žiadne informácie. "Nikto nám zo začiatku nič nepovedal o tom, čo sa stalo. Prešla dlhá doba, kým sme to zistili. Dovtedy sme pili vodu z potoka, zbierali úrodu. Až po čase povedali, že sa treba odsťahovať, lebo tam to už nie je dobré pre zdravie. Niektorí ľudia ale zostali, najmä starší. Vraveli, že im je už všetko jedno. Z našej dediny sme tu sami. Po príchode do Slavkoviec sme sa nepoznali s nikým z presídlených Ukrajincov. Až tu sme teraz ako jedna rodina," povedala Emília Maludová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
