Obyvatelia obcí pracujú najmä v lese, peniaze z neho majú aj obecné rozpočty. Ochranári hovoria, že Slovensko sa územie zaviazalo prísne chrániť a ekonomika je vedľajšia.
SNINA. Ďalších 1833 hektárov lesa v Národnom parku Poloniny žiada Lesoochranárske zoskupenie Vlk vyhlásiť za prírodnú rezerváciu Dolina Zbojského potoka. Návrh už pri príprave narazil na odpor lesníkov a samospráv dotknutých obcí.
Krajský úrad životného prostredia v Prešove by mal začať návrh posudzovať v najbližších dňoch. Územie leží v katastroch obcí Zboj a Nová Sedlica v okrese Snina.
Lesné porasty nad obcami tvoria podľa ochranárov najväčší, najrozmanitejší a najzachovalejší komplex prírodných lesov v parku Poloniny. Ochrana by mala zabrániť ťažbe dreva a devastácii územia európskeho významu.
Lesníci sa boja o zamestnanosť
V lesoch hospodári štátny podnik Lesohospodársky majetok Ulič. Vyhlásenie rezervácie by podľa jeho riaditeľa Alexeja Németha zastavilo akúkoľvek hospodársku činnosť.
Podnik zamestnáva 200 ľudí a dáva prácu sedemdesiatim živnostníkom. „Sme široko-ďaleko jediným zamestnávateľom. Rezervácia by ekonomicky ohrozila podnik, obce by prišli o dane z nehnuteľností, podstatne by sa znížila zamestnanosť.“
Návrh podľa Németha neobsahuje údaje o ekonomických a sociálnych dosahoch, o stratách či prínose navrhovaného režimu ochrany prírody pre obyvateľov. „Neponúkajú žiadnu alternatívu. Za týchto podmienok som zásadne proti.“
Starostovia: Máme dosť rezervácií
Obavy majú aj starostovia obcí. „Ľudia prídu o prácu a veľký úžitok nám to neprinesie,“ hovorí starosta Zboja Ladislav Ladomirjak.
Lesníci ročne prinesú rozpočtu obce okolo osemtisíc eur. Chránené územia sú oslobodené od daní a po vyhlásení rezervácie by obec tratila. „Pre nás je to nezanedbateľná položka.“
„Proti sme nielen my, ale celá dolina,“ hovorí starosta Novej Sedlice Michal Runčák. „V Poloninách je chránených území viac ako dosť. Nič by som nepovedal, keby to bol prales ako Stužica, kde sú štyridsaťmetrové jedle, že ich ani sedem chlapov neobopne. V tomto lese sa stále hospodárilo, je to mladý les, ktorý sa hospodárskou činnosťou obnovuje.“
Vyhlásením rezervácie by podľa starostu ľudia prišli o prácu a obec ročne o viac ako 5300 eur. „Kto nám dá toľko peňazí? Ochranári?“
Ochranári: Les je cennejší ako drevo
Národný park Poloniny má takmer 30-tisíc hektárov. Sedem národných prírodných rezervácií, dvanásť prírodných rezervácií a jedna prírodná pamiatka zaberajú necelých dvetisíc hektárov z jeho plochy.
Autor projektu Jozef Fiala hovorí, že viac ako štvrtina plochy rezervácie spadá do územia zapísaného v zozname UNESCO. „Slovensko prijalo záväzok, že na území svetového prírodného dedičstva bude aplikovať manažment založený na prísnom nezasahovaní do porastov. (...) Sme povinní ho premietnuť aj do národnej legislatívy a praxe.“
„Dolinu opúšťajú kamióny s guľatinou, hoci ide o vzácne územie národného parku,“ povedal Viliam Bartuš z Vlka. Fiala je presvedčený, že lesy v doline Zbojského potoka musíme chrániť. „Je to prírodná pamiatka nesmiernej celospoločenskej hodnoty, ktorá ďaleko prevyšuje hodnotu dreva, ktoré sa z tohto územia dá vyťažiť.“
Argumenty ochranárov
- najväčší komplex prírodných lesov v Národnom parku Poloniny,
- minimálne rozpracovanie obnovnými ťažbami,
- zväčša vekovo aj hrúbkovo diferencované porasty,
- ojedinelý aj skupinový výskyt starých aj mŕtvych stromov (žijú tam cenné organizmy),
- porasty s pralesovitou štruktúrou sú v menšej miere aj mimo susedných rezervácií Stužica a Jarabá skala,
- najvýznamnejší výskyt jedle bielej mimo dnešných rezervácií v parku Poloniny,
- výnimočne pestré drevinové zloženie (viac ako 15 druhov),
- dub zimný tu vystupuje až do výšky 650 metrov,
- najväčší potenciál biologickej rozmanitosti na malej ploche jedného lesného komplexu,
- blízkosť pralesovitej rezervácia Stužica,
- hraničné územie s prísne chráneným Bieszczadským národným parkom tvorí len park Stužica a dolina Zbojského potoka, zosúladenie ochrany odporúča aj IUCN,
- najvýznamnejšie útočisko pre veľké šelmy s prepojením na Bieszczadsky a Užanský národný park,
- najviac preferované územie, ktorým k nám prirodzene preniká zubor hôrny z Poľska,
- výskyt zubrov na našom území nie je trvalý a pralesovitá štruktúra lesa mizne, čo možno pripísať neporovnateľne silnejšiemu antropickému tlaku v porovnaní s Bieszczadským národným parkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
