V Novej Sedlici sa prechádzajú medvedice s mladými

Obyvatelia Novej Sedlice toho v posledných dňoch veľa nenaspali. Každú druhú noc im pár metrov za domami do rána hodujú medvedice s mláďatami.

NOVÁ SEDLICA. Starosta najvýchodnejšej obce v republike Michal Runčák (HZDS) má na stole dve čerstvé sťažnosti. S úsmevom vraví, že ľudia sa neponosujú len tak na hocijakých susedov. Veru nie. Ich sťažnosti sa týkajú medveďov.

Olamujú stromy, napchávajú sa jablkami a slivkami. Niektorí zvedavci sa už opovážili presnoriť aj gazdovské dvory. Miestni väčšinou z medveďov však strach nemajú, berú ich ako vzácnu súčasť prírody, ktorá je ich spoločným domovom. Navyše, stretnutia sa zatiaľ zaobišli bez incidentu.

Vlani si to omrkli, teraz chodia na hostiny

Obec Nová Sedlica leží v Bukovských vrchoch. Spolu s ľuďmi tu od nepamäti okrem vlkov žijú aj medvede. Sedličania, s ktorými sme hovorili, si však nepamätajú, že by medvede niekedy schádzali dole z lesov na ich pozemky. Svoje spôsoby zmenili až vlani, kedy si ich miestni sem-tam všimli, ako si chodia v noci zamaškrtiť do záhrad na ich jablká.

"Myslím si, že v lese nemajú až toľko potravy, aby to vystačilo aj medvieďatám," húta Štefan Semion, ktorý sa v Sedlici narodil a žije tu vyše 40 rokov.

Koniec tohto leta sa však vlaňajšiemu už vôbec nepodobá. On a jeho susedia zažívajú kvôli medvedím návštevám rušné noci. Na ich dvory priamo nadväzujú záhrady s ovocnými stromami.

Hoci inde v Zemplíne už slivky dávno pooberali, tu v Poloninách majú až teraz správnu veľkosť a chuť. Podobne sú na tom jabĺčka. A práve kvôli tomuto menu dokážu medvede zrejme premôcť aj svoju plachosť.

Nadránom otvoril dvere. A tam medveď

"Medveď k nám chodí každý druhý deň. Prichádza už o pol desiatej v noci a odchádza až ráno," vraví Semion. "Celý čas sa motá okolo stromov, ničí ich, olamuje konáre."

Nočné návštevy už priniesli poniektorým moment prekvapenia. Od starostu sa dozvedáme, že jeden Sedličan o tretej nadránom otvoril vchodové dvere a oproti nemu stál medveď.

"Mne sa to ešte nestalo. Ja som len baterkou zamieril do tmy za dvor a videl som jeho postavu a oči. Bol tak dvadsať metrov od domu," dodáva Semion.

Medvede navštevujú ešte ďalších jeho štyroch susedov. Ani on, ani jeho manželka si z toho ťažkú hlavu nerobia, neuvažujú ani nad tým, že by si dom a záhradu obohnali vysokánskym plotom. "Načo?" pýtajú sa pobavene.

Za plotom by asi podľa všetkého boli ich psy. "Keď sa medveď priblíži pod stromy, brešú celú noc. Keď zíde bližšie k nim, ujdú a schovajú sa," vysvetľuje s úsmevom ich pán. Pripúšťa však, že pre brechot celú noc ani oka nezažmúria.

Mrzia ich len polámané stromy

"My tu nemáme pootvárané preplnené odpadkové koše, oni sa sem nechodia kŕmiť odpadkami ako v Tatrách," prízvukujú miestni. Na správaní mackov nevidia žiadne anomálie ako v slovenských veľhorách.

"Striedajú sa tu. Chodí sem nielen medveď, ale aj medvedica s jedným a druhá medvedica až s dvomi mláďatami. Robia si zásoby na zimu, chystajú sa zaľahnúť, potrebujú tuk, aby mali z čoho žiť," vraví Semion o svojich stravníkoch, ktorí sa mu napchávajú celé noci pod stromami. Tráva pod nimi je udupaná, akoby tam pochodovala rota vojakov, pazúrmi porozhrabovali hádam všetky mraveniská.

Sedličania si o nočných návštevách mackov každé ráno síce porozprávajú, sem-tam aj pohundrú, lebo ich mrzia dolámané stromy, ale inak na ne nepovedia krivého slova. "Aj oni sa musia pripraviť na zimu, nielen my," hovoria.