"Kto mohol tušiť, že je pred nami najdaždivejšia jar a leto za posledných tridsať rokov?" - pýta sa generálny riaditeľ stavebnej firmy, ktorá mala v auguste odovzdať do užívania biobazény v rekreačnej oblasti Sninské rybníky. Je až neuveriteľné, že stavbári zo 150 dní pracovali len 50. Zvyšok buď lialo alebo ich na stavbu nepustilo blato. V najhorších chvíľach vymenili mechanizmy za kone!
SNINA. Už mesiac mali byť podľa zmluvy o diele dokončené prvé biobazény v Zemplíne v rekreačnej oblasti Sninské rybníky. Ide o stavbu s celkovými plánovanými nákladmi 737-tisíc eur, ktorú z vlastných zdrojov financuje mesto. Termín odovzdania však stavbárom škrtlo tohtoročné daždivé počasie.
Namiesto zemných prác sa brodili v blate
"Stavenisko sme prebrali začiatkom apríla s tým, že biobazény vybudujeme za štyri mesiace a do užívania ich odovzdáme začiatkom augusta," hovorí Andrej Patlevič, generálny riaditeľ Stavomontu Snina, ktorý vyhral tender na zhotoviteľa stavby. Dodáva, že všetky plány im radikálne skrížili výčiny počasia. Namiesto toho, aby stavali, bojovali s dažďom a blatom.
"Doteraz sme na stavbe 150 dní, no z nich až sto dní sme tam vôbec nemohli pracovať," bilancuje. Vysvetľuje, že od apríla až do júla bolo neuveriteľne daždivo: "Problém bol v tom, že po každom daždi sme museli tri až štyri dni čakať, kým uschne terén. Nedalo sa tam ani stúpiť. Pritom až 80 percent prác tvorili zemné práce."
Na dno bazénov sa dostali len s koňmi
Lýdia Gičová, vedúca odboru výstavby mestského úradu v Snine, potvrdzuje: "Bolo to niečo neuveriteľné, mechanizmy zapadli až meter do rozmočeného terénu."
Patlevič dodáva, že kvôli tomu, aby sa s prácami aspoň trochu pohli, siahli po nezvyčajnej pomoci: "Museli sme na stavbu dokonca nechať priviezť kone a pracovať tam s nimi namiesto ťažkej techniky." Dodáva, že aj napriek tomu je biologická časť, kde budú vodu čistiť rastliny, hotová.
"Keď sa vyčasilo, naši ľudia robili na stavbe nepretržite soboty, nedele, štátne sviatky aj 14 hodín v kuse," vraví Patlevič.
Gičová potvrdzuje, že v stavebnom denníku najčastejšie figuruje slovné spojenie premočená zem. "Mesto so zhotoviteľom kvôli týmto príčinám podpísalo dodatok zmluvy o diele, v ktorom sa termín odovzdania staveniska posunul na 15. október," vysvetľuje.
Zmena plánu: Kvôli zhutneniu pridávali štrk
Patlevič s Gičovovu dodávajú, že lejaky počas výstavby si vynútili aj určitú zmenu projektu. Zo strany mesta vzišla potreba prác navyše. Gičová vysvetľuje, že kým pri zemných prácach projektanti počítali len s ílom, stále premočený terén si vyžiadal, aby na stavbu dovážali štrk a pri zhutňovacích prácach ním zeminu presypávali. Inak by nedodržali technické normy.
"Aj keď sme zaznamenali kritiku, ľudia si neuvedomujú, že sme stavali v čase, keď po týchto dažďoch zasiahli iné regióny veľké povodne. Môžeme byť šťastní, že u nás to malo len taký priebeh," vraví Gičová. Patlevič dodáva, že sledujú predpovede meteorológov a veria, že je pred nimi teplé a suché babie leto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
