Oceňujú skvelé vína, malebnú atmosféru sviečkami vysvietených pivníc, pohostinnosť... Vincúri už teraz potvrdzujú, že na rozdiel od iných slovenských vinohradníckych oblastí tohtoročné extrémne povodne Tokaju nijako neublížili. Naopak. Očakávajú skvelú úrodu.

MALÁ TŔŇA. Tatiana Virvová je z Prahy. Na východ prišla po dlhých rokoch navštíviť rodinu. Možnosť vidieť
Tokaj si tentoraz nenechala ujsť: "Veľa som o tom čítala. Doma si občas kúpim tokajské. Ale chcela som to vidieť naživo."

Češky riešili lingvistický problém: Prečo pivnica?

Na svoje prekvapenie v Tokaji stretla "rodákov" z Prahy. "Som z Prešova, ale v Prahe žijem už desať rokov. Prišla som domov s kamarátkami z vysokej školy, jedna je z Prahy, druhá z Písku. Veľmi chceli vidieť Tokaj," hovorí Pražáčka Natália.

Jej priateľku Ilonu Turkovú prekvapila úroveň prehliadky: "Dozvedeli sme sa veľa nových informácií, ktoré sme netušili."

Tatianu zaujala pôvodná receptúra výroby vín a to, odkiaľ sa berú cibéby: "Myslela som si, že hrozno vysušia, ale ony vznikajú priamo na koreni. Prekvapilo ma, že ich potom zbierajú ručne. Vraj aj tí najrýchlejší dokážu nazbierať najviac osem kilogramov denne a pritom len do jednej putne ide až trojnásobok."

Dostala ju aj atmosféra sviečkami vysvietených sudov v pivnici. "Bola som vo vínnej oblasti na Morave, ale toto je niečo iné."

Práve názov pivnica sa medzi mladými Češkami a someliérkou Luciou Albertovou stal zdrojom debaty. "Prečo to voláte pivnice, keď v nich nie je pivo?" pýtala sa Ilona Turková z Písku. Dodala, že u nich sa to volá "sklípek", čo odvodili od slova sklepení (klenba v podzemí). "Toto logiku má, ale pivnica?"

Someliérku nedostali: "Je to od maďarského slova pincé - miesto, kde sa skladuje víno. Na Slovensku sa to prekladá pivnica."

Pre Filipíncov je tokajské "silná káva"

Lucia je na zvedavé otázky turistov zvyknutá: "Od ich zvedavosti závisí dĺžka prehliadky. Mali sme už aj hostí, ktorí tu boli štyri hodiny. Chodia sem Američania, Japonci, Švédi, celá Európa aj svet." Asi najväčšou raritou sú Filipínci. "Tých tu máme 15-20 týždenne. Chodia do Tokaja cez jednu cestovku na fakultatívny výlet."

Zaujímavé je, že nedokážu absolvovať celú degustáciu, v tele vraj totiž nemajú enzým na spracovanie alkoholu a silné tokajské víno ich rýchlo dostane. "Ale aj tak sa radi vracajú."

Potvrdil to aj Jaroslav Macík z rodinného vinárstva: "Ročne sa v Tokaji premelie 12 - 15-tisíc turistov. Najviac ich chodí na dni otvorených pivníc a sviatok sv. Urbana. Počas roka sú to menšie skupiny, hlavne v lete. Je to paradox, ale slovenský Tokaj lepšie poznajú zahraniční turisti, ako naši slovenskí."

Tokaju voda neuškodila

Vinobranie sa tu, na rozdiel od iných vinohradníckych oblastí Slovenska, začína až v polovici októbra. Je to tokajské špecifikum. Vinári hrozno nechávajú na koreni jednak kvôli zvýšeniu cukornatosti, ako aj kvôli cibébam.

Jaroslav Macík potvrdil, že kým iní slovenskí vincúri nevidia kvôli extrémnym povodniam tohtoročnú úrodu ružovo, Tokaja sa to netýka: "Vinohrady sme ešte pred povodňami na prelome mája a júna stihli ošetriť, takže ich nenapadli žiadne choroby. Extrémne horúčavy, naopak, tokajské hrozno obľubuje. Už teraz sú strapce krásne. Ak bude horúca jeseň, bude to skvelý ročník."

Tokaj im učaroval, Češky z Prahy a Písku atmosféra pivníc dostala. Foto: lyv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín