Do ich záhrad a domov sa vylieva potok ústiaci do Cirochy. Svojim poslancom vyčítajú, že premárnili jedinečnú šancu žiadať na prevenciu pred povodňami peniaze z únie.
SNINA. Desiatim rodinám z Hurbanovej ulice v Snine tečie za ich záhradami Staňov potok. Vyviera pod Sninským kameňom a za záhradami na Hurbanovej ústi do rieky Cirocha. O slabinách tohto miesta vedia svoje už roky. Donútili ich k nekonečnému vypisovaniu sťažností, žiadostí a štyroch petícií. Tvrdia, že sa dočkali len prázdnych sľubov.
Riešenia sa stratili
"Prvú sťažnosť sme so 17 susedmi písali v septembri 1995," vraví Erich Pacola z Hurbanovej ulice z lokality Majer. Vysvetľuje, že vtedy prvý raz písomne upozornili na problémy so Staňovým potokom. "Bolo to tesne po tom, čo sa po prudkých dažďoch vylial do našich záhrad a pivníc a voda nám narobila škody za vtedajších stotisíc korún," vysvetľuje.
Ukazuje listy z radnice, ktorá sa obrátila na vodohospodárov. Tí jej sľúbili, že prijmú "primerané opatrenia." Z korešpondencie medzi nimi, radnicou a vodohospodármi vyťahuje list, v ktorom hospodári mestu prisľúbili, že v roku 1997 vypracujú projektovú dokumentáciu na sprietočnenie potoka a aj to, že ho zaradia do plánu opráv na rok 1998. "Nikto sa tu ani len neukázal," zhodujú sa susedia.
Ľudia sami nič nezmôžu
Títo Sninčania hovoria, že Staňov potok sa z roka na rok stáva väčšou hrozbou nielen pre nich, ale už aj pre domy na susedných uliciach. "Pozrite, kedysi tu bol meter voľného miesta. Hrávali sa tu deti. Teraz je tu voľných len niekoľko centimetrov. Všetko je zanesené," ukazuje Pacola na priestor pod mostom ponad cestu 1/74 na Ulici SNP (snímka na titulnej strane).
Jozef Koťo a Peter Bobák vysvetľujú, že Staňov potok naberá spádom na Majeri rýchlosť pred ústím: "Keď je v Ciroche veľa vody, tlačí na potok, ten sa vydúva a vylieva sa nám do záhrad. Tlakom nám vyráža kanalizáciu. Najhoršie je, že voda so sebou berie betónové dosky z brehov potoka a tie upchajú priepusty v ústí."
Susedia vravia, že si síce museli posúvať od potoka ploty, lebo mesto nástojilo, že sa tam nedostane s technikou, ale: "Nikto tu s technikou nebol."
Ľudia sa zhodujú, že pritom veľa netreba: "Len vybudovať hrádzu medzi potokom a našimi pozemkami a urobiť havarijný prepad. To znamená tretí priepust v ústí s priemerom minimálne jeden meter. No a samozrejme urobiť niečo treba aj s betónovými kockami."
Ľudia: Poslanci nás poriadne sklamali
Sninčania vravia, že už dávno by niečo spravili aj sami, ale: "Potok patrí vodohospodárom, pozemky okolo mestu. Na cudzom nič robiť nemôžeme." Netaja, že sa spoliehali na svojich poslancov a verili, že sa budú snažiť, aby mesto získalo na preventívne opatrenia peniaze z Európskej únie. Po tom, čo v júni tohto roku návrh na podanie žiadosti o peniaze na protipovodňové opatrenia zmietol v hlasovaní klub KDH zo stola, 12 obyvateľov Hurbanovej napísalo radnici novú sťažnosť. Poslancom aj radnici vyčítajú nečinnosť.
Zamietavé uznesenie poslancov odsúdili. "Veríme, že táto téma sa dostane do programu budúceho rokovania," vravia ľudia s tým, že stále žijú v strachu a neistote. "Pred dvomi týždňami po búrke sme už zasa alarmovali hasičov. Hrozilo, že sa potok vyleje. Vždy keď prší, berieme dáždniky a utekáme so strachom k záhradám," vraví Erika Jakubcová.
Mesto prvú výzvu prepáslo
Anna Brečková, hovorkyňa sninskej radnice, Sninčanov z Hurbanovej schladzuje. Potvrdzuje, že najbližšie budú poslanci síce rokovať už začiatkom septembra, ale o žiadosti o peniaze na prevenciu pred povodňami nič nebude: "Zatiaľ primátor neplánuje opätovne predložiť tento materiál na rokovanie."
Hovorkyňa má preto prozaické vysvetlenie: "Výzvu, ktorá bola vyhlásená, sme už zmeškali." Dodáva však, že ak najbližšie vyjde ďalšia výzva na predkladanie projektov protipovodňových opatrení, primátor poslancom znovu navrhne, aby mesto vypracovalo projekt a uchádzalo sa tak o európske peniaze.
Pacola so susedmi komentuje, že je smutné, že bojujú, čakajú už toľko rokov, znovu majú čakať a k ničomu sa nedopracovali: "Zo susedov, s ktorými sme v roku 1995 písali prvú sťažnosť, už totiž mnohí nežijú."
Už pätnásť rokov Jozef Koťo (vľavo), ale hlavne Erich Pacola korešpondujú s rôznymi úradníkmi. Fotky z povodní na ich pozemkoch vyzerajú pritom z roka na rok hrozivejšie. "Dokedy máme čakať?" pýtajú sa.
Foto: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
