Elektrárne majú stáť len pár metrov od brehov Laborca. Podľa starostov a architektov dôjde len k výrubu náletových drevín. Stromy, kde hniezdia vzácne druhy chráneného vtáctva, výstavba neohrozí.
VOĽA/NACINA VES. V katastri obcí Voľa a Nacina Ves plánujú súkromné firmy postaviť tri fotovoltaické elektrárne. Ich výstavbou sa už zaoberali miestne obecné zastupiteľstvá a poslanci v Strážskom. Ekologické elektrárne majú stáť pozdĺž rieky Laborec. Obce výstavbu elektrární vítajú. Tvrdia, že firmy upravia pozemky, ktoré dlhé roky chátrali a nikto ich neobhospodaroval. Výstavba elektrární počíta aj s výrubom stromov. Upozornila na to komisia životného prostredia v Strážskom. Poslanci sa obávali, aby nedošlo k výrubu stromov, ktoré sú súčasťou biokoridora Laborca. Výrubu stromov sa obáva aj niekoľko obyvateľov spomínaných obcí.
Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP) v Michalovciach o masívnom výrube informácie nemá. Prednosta úradu Marián Zolovčík uviedol, že biokoridor Laborca má nadregionálny charakter. Ak by tu mu malo dôjsť k výrubu, úrad by sa tým podľa neho musel zaoberať. Architektka zmien a doplnkov územného plánu obce Nacina Ves tvrdí, že výstavba elektrární sa biokoridoru Laborca nedotkne.
Pri obci Nacina Ves plánuje súkromná firma postaviť na ploche osem hektárov dve fotovoltaické elektrárne. Od obce si chce prenajať pozemky na 20 rokov. Tretia fotovoltaická elektráreň má stáť aj v katastri susednej obce Voľa. Miestne obecné zastupiteľstvá dali na výstavbu súhlasné stanoviská. Výstavbou elektrární v blízkosti Laborca sa zaoberali aj poslanci mestského zastupiteľstva v Strážskom. Komisia životného prostredia dala najprv zamietavé stanovisko. Predseda komisie Martin Šuľak (KDH) vysvetlil, že sa obávali výrubu stromov, ktoré sa nachádzajú v biokoridore Laborca. Šuľak dodal, že keď získali všetky potrebné informácie, postoj zmenili.
"K žiadnemu masívnemu výrubu zdravých stromov ani ohrozeniu bikoridora nedôjde. Vyrúbu sa len náletové dreviny, ktoré sa vytvorili na bývalom pastvisku, kde má stáť elektráreň," povedal Šuľák.
"Povodie Laborca je nadregionálny biokoridor. My zatiaľ informácie o plánovanom výrube nemáme," dodal prednosta OÚŽP v Michalovciach Marián Zolovčík.
Architektka zmien a doplnkov územného plánu Nacinnej Vsi Eva Mačáková vo svojej správe uvádza, že elektrárne nezasiahnu do systému ekologickej stability v katastri obe Nacina Ves. "Návrh zmien a doplnkov územného plánu citlivo rieši navrhovanú lokalitu s minimálnym zásahom do prírodného prostredia. Navrhované aktivity nebudú vyžadovať výrub sprievodnej zelene pri brehoch kanálov," uvádza architektka v správe.
Obce elektrárne chcú
Starostovia dotknutých obcí výstavbu elektrární vítajú. "Upraví sa terén. Predtým tu bola ťažba štrku a nechali to rozbagrované. Firma to chce upraviť. Postaví aj prístupovú cestu. Ťažko povedať, koľko stromov sa vyrúbe, ale pôjde len o náletové dreviny o priemere desať až 20 centimetrov. Zastupiteľstvo súhlasilo s prenájmom našich pozemkov, lebo sú nevyužité a len stoja. Bude to prínos pre obec. Sľúbili, že urobia aj prístupovú cestu," povedal starosta Vole Anton Panoňko (nezávislý - na snímke Milana Potockého).
Obec Nacina Ves prenajme pozemky na 20 rokov. S výstavbou elektrárne má firma začať už o niekoľko týždňov po schválení zmien a doplnkov územného plánu obce. "Nedôjde k žiadnemu masívnemu výrubu stromov. Sú tam nejaké menšie kríky. Je to zdevastovaná pôda, kde to rastie divoko. Je v poriadku, že sa našiel investor a že chce niečo v obci postaviť. Obec bude mať z toho aj dane a urobia aj prístupovú cestu. Naši občania môžu po nej chodiť na Laborec," uzavrel starosta Nacinej Vsi Anton Šandor (ĽS-HZDS).
Čo je biokoridor Laborca
Zahŕňa tok Laborca so zvyškami mŕtvych ramien, pôvodných brehových porastov, zvyšky lužných lesov, lúk a močiarov. Tvorí významnú migračnú cestu pre faunu viazanú na tento biotop. Významnú úlohu biokoridoru zohrávajú brehové porasty pozdĺž rieky, tvorené pôvodnými lužnými lesmi, močiarmi a podmáčanými stanovišťami s veľkou biologickou diverzitou. Stromy a porasty zabezpečujú dobré podmienky pre život veľkého množstva živočíchov a majú zároveň pôdoochranné účinky. Ochraňujú brehy pred vymieľaním a deštrukciou. Svojou koreňovou sústavou drevín a krovín mechanicky spevňujú pôdu a štrkové nánosy.
mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín