Táto nešťastná kombinácia sa naplno prejavila počas povodní. Paričov zaplavilo. Ľudia majú vodu v domoch dodnes. Pohár ich trpezlivosti pretiekol. Spísali petíciu. Žiadajú mesto, aby chronický problém riešilo. Okamžite. O petícii rokovali poslanci. Podporili návrh petičného výboru na rýchle opatrenia proti vode. Mesto na ne musí nájsť 120-tisíc eur.
TREBIŠOV. V Paričove žije asi 800 ľudí. Na problém s nedostatočným odvodnením dlhodobo upozorňuje Jaroslav Papák. Roky žiada, aby tu mesto vybudovalo čerpaciu stanicu a spádovú kanalizáciu: "Stačí trochu silnejší dážď a celý Paričov pláva vo vode. Súčasná kanalizácia ju nedokáže dostatočne odviesť."
Medzičasom sa stal poslancom. Spolu s ostatnými za Paričov štyri roky bojujú, aby mesto do odvodnenia konečne investovalo. V lete 2007 vedenie mesta prisľúbilo, že zainvestuje v najbližšom roku. Nestalo sa.
Nedávne povodne problém odhalili v plnej nahote. Celý Paričov zaplavilo. Okrem "vlastnej" vody mu hrozila aj ďalšia od roztrhnutej Ondavy. Krízový štáb už pripravoval špeciálnu protipovodňovú stenu na ochranu mestskej časti, aj evakuáciu tunajších obyvateľov. Napokon k tomu nedošlo.
Dôsledky veľkej vody sú však katastrofálne. Ľudia sa vzbúrili a spísali petíciu. Podpísalo ju 300 obyvateľov. Adresovali ju mestu, vodárom z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti aj vodohospodárom zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Paričovčania: Nie na budúci rok. Hneď!
Vedenie mesta petíciu predložilo poslancom s návrhom, aby investíciu naplánovali v rozpočte na rok 2011. Ľudia z Paričova ďalšie odklady odmietajú. "Už šesť týždňov sme pod vodou, sú v nej ponorené základy domov. Hrozí, že popraskajú múry. Voda zo zaliatych ulíc odteká do žúmp. Ťaháme ich, ale pri vysokej hladine spodnej vody to nepomáha a voda ide von aj s obsahom žúmp. V Paričove je momentálne umenie žiť - voda, smrad, komáre," opísal aktuálny stav Jaroslav Papák (nez.).
Anna Kleščinská (KDH) pripomenula, že už roky tlačia na mesto, aby riešilo Paričov: "Prišli dve povodňové vlny a je to! Financie až v roku 2011? Mám dojem, že sa na nás zase zabudlo."
Za okamžité riešenie je Ján Majovský (nez.) aj Jozef Anďal (SDKÚ): "Paričovu treba pomôcť. Žiaľ, zdroje sú obmedzené." Ivan Hrdlík (nez.) žiada, aby sa prečistili kanály: "A motivovať ľudí, aby nezavážali priekopy."
Navrhli vlastné provizórne riešenie
Petičný výbor sa na poslancov poriadne pripravil. Navrhol aj provizórne riešenie, ktoré pomôže zlepšiť odvádzanie povrchovej vody z Paričova a zabráni väčším škodám. Spočíva vo vyčistení a prehĺbení starých odtokových kanálov, vybudovaní nových a ich vzájomnom pospájaní. Kanály navrhujú napojiť na dve nové prečerpávacie stanice, odkiaľ sa voda prečerpá do Trnávky. Zatápaniu záhrad majú zabrániť nové kanály s drenážnymi rúrami. Jeden nový kanál pod Trnávkou odvedie vodu do prečerpávacej stanice, druhý na východnej strane sa napojí na existujúci kanál. Petičný výbor náklady vyčíslil asi 120-tisíc eur. "Toto je reálne na rozdiel od normálnej kanalizácie, ktorá je nákladná," poznamenal Papák.
Väčšina poslancov návrh z petície podporila, mesto doň vloží spomínaných 120-tisíc. Vedenie mesta zaviazali, aby na pokračovanie investície naplánovalo peniaze v rozpočte na rok 2011. Odporučili, aby sa uchádzalo o prostriedky z eurofondov.
Fakty
Prečo Paričov pláva vo vode
Paričov bol kedysi samostatná dedina. Trnávka tečie okrajom záhrad. Hladina podzemnej vody je tu vysoko. Celú časť mesta kedysi obkolesovali rigoly, ďalší šiel stredom. Odtiaľ voda odtekala do Kopaného jarku. Keď tu ľudia začali budovať nové domy, zasypali ich. Pred 15 rokmi tu mesto dalo vybudovať podtlakovú kanalizáciu. Tá nestačí. Každé štyri domy majú šachtu, ktorá ledva stíha zachytiť odpadovú vodu z domácností, nieto ešte povrchovú alebo spodnú vodu. Vodári ich sem chodia pravidelne vyťahovať. Keď je viac zrážok, šachty nestíhajú vôbec. Voda sa vylieva po ceste, pozemkoch a opakovane spôsobuje škody. Kvôli tomu nemôžu na tunajšom cintoríne vybudovať ani dom smútku, väčšinu roka by bol totiž pod vodou. Povodne chronický problém len zhoršili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
