Nemilé povolebné prekvapenie zažili obce a mestá zemplínskeho regiónu. Ešte sa nespamätali z povodní a nezrátali škody a už ich čakal ďalší šok. Z podielových daní, ktoré od štátu dostávajú k 20. v mesiaci, im prišla len desatina, "šťastnejším" asi pätina. Priznávajú, že ak sa toto "nedorozumenie" nevyrieši, nebudú mať na elektrinu, plyn, vodu, osvetlenie či fungovanie škôlok. Otvorene hovoria o hrozbe bankrotu. Žiadajú vládu, aby to doriešila. ZMOS sa snaží dosiahnuť, aby júlové dane prišli obciam skôr.
ZEMPLÍNSKY REGIÓN. Michaľany voda zaliala viackrát. Takmer mesiac plávalo centrum obce s obecným úradom vo vode.
Škody na majetku a náklady na ich odstraňovanie idú do tisícok eur. Teraz obec postihla ďalšia rana – z podielových daní od štátu dostali po voľbách len zlomok. Na existenciu potrebujú asi 33-tisíc eur mesačne. V júni im prišlo 4 300 eur.
Starosta Štefan Tatranský (KSS) je vo funkcii už tretie volebné obdobie, ale také niečo nezažil: "Akoby nestačili povodne... Obce sú na kolenách - hrozí nám odpájanie od médií, exekúcie a bankrot."
Luhyňu už odpájali od elektriny, nemajú na výplaty
Nedostatok financií už pocítili menšie obce. Luhyňu s 304 obyvateľmi elektrikári chceli odpojiť. Starosta obce Michal Riľak (HZDS) vysvetlil, že na prežitie potrebujú 4 500 eur mesačne. Na úrade pracuje len on a jedna pracovníčka: "Od začiatku roka nám postupne prišlo 2 400, potom 1 400 či tisíc eur.
Už dva mesiace si nevyplácame mzdy. Nedokážeme uhradiť zálohy na médiá. Keďže sme dlhovali za tri mesiace za elektrinu, chceli nás vypnúť. Narýchlo sme zohnali na úhradu za dva mesiace. Za jún nám od štátu prišlo už len 403 eur! Čo bude ďalej, nevieme."
Rovnaký šok zažil starosta ešte stále zaplaveného Oborína Arpád Csuri (Most – Híd). V obci pri Ondave žije asi 700 obyvateľov: "Za jún nám prišlo 15-20 % toho, čo sme mali dostať. Nevedno, z čoho zaplatíme elektrinu, plyn, osvetlenie, splátku za pôžičku. Ohrozené je fungovanie škôlky, projekty. Získali sme 330-tisíc eur a teraz nevieme, ako uhradíme 5-percentnú spoluúčasť plus 19 % DPH."
Michaľany boli striedavo takmer mesiac pod vodou. Teraz majú finančné suchoty, lebo štát im poslal na fungovanie len desatinu toho, čo potrebujú. Foto: Lýdia Vereščaková
V Markovciach si mysleli, že je to omyl. Nebol
S úžasom na sumu na obecnom účte hľadela aj starostka Markoviec Valéria Eľková (HZDS). Vo funkcii je tretie volebné obdobie: "Normálne máme dostať asi 12-tisíc a prišlo nám 1 700. Myslela som, že je to nejaký doplatok alebo ide o omyl. Žiaľ, nebol."
Vysvetlila, že finančnú mizériu pociťovali od začiatku roka, ale uťahovaním opaskov si dokázali "našetriť" rezervu: "Tá je už fuč, čo bude ďalej, netušíme."
Markovce spolu s Malčicami a Oborínom povodne postihli najviac v okrese. Obecný úrad sa musel starať o 150 evakuantov v kultúrnom dome: "Ešte aj teraz ich tam zostalo asi 50, lebo sa nemajú kam vrátiť. Pýtam sa, kto zaplatí za vodu, elektrinu, plyn, atď."
Dodala, že povodne celkom zaplavili ihrisko so šatňami či cestu, do ktorej mesiac pred povodňami investovali 20-tisíc eur: "Všetko toto je zničené a my nemáme peniaze na základné prežitie."
Mestá zvažujú rozpredaj majetku
O čosi "lepšie" sú na tom mestá, lebo hospodária s väčšími sumami a majú majetok. Mesto Trebišov podľa hovorcu radnice Rastislava Petroviča držal prvé mesiace roka nad vodou prebytok 400-tisíc eur z vlaňajška: "Čísla ale nepustia, prichádza nám čoraz menej podielových daní. Ohrozený je výkon originálnych funkcií (škôlky, jedálne, školské kluby), ale aj chod našich organizácií – kultúrneho strediska, technických služieb. Peniaze chýbajú v športe, kultúre, školstve, sociálnej oblasti... Všade."
Pripustil, že samospráva asi bude musieť siahnuť na majetok a predať ho, aby prežila.
ZMOS chce peniaze pre obce skôr
Situáciu sa snaží riešiť Združenie miest a obcí (ZMOS). Jeho hovorkyňa Helena Poláková potvrdila slová starostov: "Obce dostali v marci len 42 %, v apríli 71 %, v máji 51 % a v týchto dňoch za jún iba 25 % na daniach oproti roku 2009."
Dodala, že za prvých 5 mesiacov roka 2010 klesol výnos z daní o viac ako 30 %, čo znamená pre mestá a obce o takmer 187 miliónov eur menej: "Ročná prognóza na rok 2010 v sume 1,134 mld. eur je za 5 mesiacov plnená na 38,1 %." Dodala, že prepad pomohla obciam zmierniť mimoriadna dotácia od štátu v objeme asi 33 mil. eur. Výpadok na dani z príjmov oproti predchádzajúcemu obdobiu minulého roka predstavuje objem cca 228 mil. eur. "Pripúšťame riziko, že sa to môže dotknúť plnenia základných úloh miest a obcí a napr. aj dodržania termínu výplat všetkých zamestnancov v samospráve."
Uviedla, že ZMOS hľadá riešenia rokovaniami s ministerstvom financií: "Je ochota pomôcť, aby bol skrátený termín prevodu peňazí v júli." Neoficiálne sa hovorí, že by obce peniaze mohli dostať už okolo 13. júla.
Súbežne ZMOS rokuje aj o financiách za povodne. Poláková uviedla, že navrhujú presun prostriedkov medzi operačnými programami a ich použitie na investičné opatrenia po povodniach. Chcú, aby financie na zabezpečovacie a záchranné práce obciam poskytli cez ministerstvo financií okamžite ako zálohové platby. "Pri doterajšom postupe hrozí, že by ich obce dostali až koncom roka resp. v budúcom roku. Spolu s dopadmi krízy to môže spôsobiť zrútenie systému financovania a platobnej schopnosti veľkej časti najviac postihnutých obcí."
ZMOS tiež chce, aby o správach o povodniach vláda rokovala štvrťročne a žiada, aby systémové opatrenia protipovodňovej prevencie vláda premietla aj do svojho programového vyhlásenia.
lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
