MICHALOVCE. Kruté, ale žiaľ pravdivé. Viac ako konečné druhé miesto však mrzí spôsob finálovej prehry. Prečo? Druhé miesto nie je po tejto sezóne, aká nemá v dejinách klubu obdoby, neúspech (až traja tréneri, až šieste miesto po základnej časti WHIL, až 25 použitých hráčok a k tomu nespočetné množstvo zranených). Po suverénnom semifinálovom vyradení Šale sa však od Iuventy vo finále čakalo viac. Ak už nie titul (hoci ten videli mnohí predčasne už v michalovských rukách), aspoň dramatické boje či minimálne jeden víťazný zápas. V konečnom dôsledku teda možno sucho konštatovať: aká sezóna, taký záver...
Čo rozhodlo?
A čo rozhodlo o finálovej porážke Iuventy? Kto videl aspoň dva z troch zápasov série, musí uznať, že to bol kolektív a skúsenosti. To prvé by malo byť samozrejmosťou, to druhé Iuventa jednoducho nemala k dispozícii. Tréner Dušan Daniš po sobotňajšej domácej prehre, ktorá znamenala definitívne stop, múdro povedal, že to bola aj forma spojok. Súhlasíme! Iuventa nastúpila v sobotu nielen bez zranenej Tobiášovej, ale aj bez Pollákovej, ktorá síce nastúpila, ale jej výkon mal od renomovanej posily tak ďaleko, ako má slovenská hádzaná od maďarskej. Bachirevová síce hrala so sebazaprením, ale po prvom polčase sa mohla od hanby radšej skryť (hoci v závere zápasu ukázala pekné ťahy), nuž a Obšatníková bola s jedenástimi gólmi najlepšou michalovskou strelkyňou, no spotrebovala až 24 striel na bránu súpera, čiže paradoxne produkovala aj najväčší odpad. Aspoň sa však snažila. Áno, Iuventa hrala o zlato, a my musíme konštatovať, že niekto spomedzi opôr sa dokonca aj snažil... Na druhej strane ŠKP hralo vyvážene, hrozilo z každého postu a najviac zahviezdila Miriam Šimáková (14 gólov zo 17 striel!). Presne tá hráčka, v ktorej kilách navyše videla Iuventa predčasný fyzický kolaps ŠKP. Omyl! Šimáková svoj výkon stupňovala a v druhom polčase, keď mala byť zrelá na uterák, dokonca skórovala deväťkrát! Iuventa sa prerátala nielen vo vidinách slabín súpera, ale predovšetkým v rozložení síl vo vlastných radoch. Kvitujeme odvahu trénera Daniša, že sa v druhom polčase nebál poslať na ihrisko omladinu. Iný by sa možno na jeho mieste bál, aby neprehral náhodou o pätnásť, ale Rebičová, Kvetková a spol. aspoň bojovali. Hrali tie, čo chceli a mali záujem. A tento motív by mal byť hlavným aj pri budovaní kádra pre nasledujúcu sezónu. Iuventa je aktuálne predimenzovaná počtom hráčok, no súčasne sa obzerá po posilách. Fajn. Len ak chce dosiahnuť úspech, musí vyčistiť zrno od pliev, rozoznať hádzanárky od hráčok „s veľkým kreditom“, rozlúčiť sa s chronicky zranenými a hlavne si musí stanoviť, čo chce vlastne dosiahnuť. Ak budovať káder, potom tím omladiť a nechať trénerovi čas, ak vyskladať „dream team“, potom dbať aj na ľudské vlastnosti hráčok.
Čo ďalej?
Kvitujeme, že Ukrajinka Škľaruková nastúpila v sobotu napriek všetkým možným lekárskym zákazom a so zranením na hranici sebazničenia, ale dnes rieši problém, či ešte bude vôbec niekedy hrať. Keďže ďalšia budúcnosť pivotky Kalaninovej je v Iuvente otázna, treba sa poobzerať po náhrade k Horňákovej. Spojka Tobiášová ešte pred finále predĺžila zmluvu o tri roky, Polláková ostane, len ak si klub uplatní opciu. Je tu však veľmi talentovaný druhý sled, ktorý by mal dostať viac šancí. To je najväčšie bohatstvo Iuventy, ktoré sa možno neprejaví hneď, raz však určite prinesie viac radosti, ako to bolo naposledy. Trpezlivosť totiž nielen ruže prináša, ale občas aj víťazstvá a možno aj vytúžené majstrovské tituly.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
