Vyše 170 obyvateľov obce Vrbnica v okrese Michalovce chce odvolať starostu Jaroslava Vargu (nezávislý). Pripisujú mu, že nezabránil rozkradnutiu a rozobratiu kultúrneho domu, ktorý teraz chátra. Starosta obvinenia odmieta. Tvrdí, že za jeho odvolaním je jeho snaha pomôcť rómskej menšine postaviť v obci nízkoštandardné byty. Tento zámer sa podľa starostu niektorým obyvateľom nepozdáva.
MICHALOVCE. V obci Vrbnica narastá napätie medzi starostom, polovicou poslancov obecného zastupiteľstva a časťou obyvateľstva. Stosedemdesiatsedem ľudí sa podpísalo pod petíciu za jeho odvolanie a chcú vypísanie referenda. Hoci aktivisti predložili starostovi petičné hárky už v marci, doteraz sa nimi obecné zastupiteľstvo nezaoberalo. Ani raz nebolo uznášaniaschopné. Dvakrát neprišli na zastupiteľstvo poslanci blízki starostovi a raz neprišiel samotný starosta. Poslanec Michal Čizmár (KDH) hovorí, že zo strany starostu a poslancov ide o obštrukcie a ľuďom neumožnili naplniť ich petičné právo. Varga hovorí, že neúčasť poslancov bola riadne ospravedlnená. Dôvodom, prečo neprišiel na zastupiteľstvo, ktoré zvolal on sám, mala byť služobná cesta.
Petícia za odvolanie starostu stojí
Petíciu na vyhlásenie referenda a odvolanie starostu odovzdali na úrade 22. marca. "Starosta namiesto toho, aby si splnil povinnosť v zmysle zákona o obecnom zriadení a v zmysle zákona o petíciách, tak znefunkčňuje pravidelne zastupiteľstvo obce," povedal aktivista Štefan Poľaško. Hlavným cieľom zasadnutia má byť prerokovanie petície. "My sme ju ešte nevideli. A pritom sme ju mali preštudovať a dohliadnuť na to, aby boli overené podpisy a tak by sa vyhlásilo referendum," povedala poslankyňa Eva Hrehová (SNS). "Zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné. Každé dva týždne sa tu schádzame, ale ďalší poslanci stále nechodia," dodala Hrehová. Na posledné minulotýždňové zasadnutie neprišiel ani starosta. "Zvolá zastupiteľstvo a sám nepríde. Nikomu nezavolá," povedal poslanec Michal Čižmár (KDH). "Nesúhlasíme s jeho prácou. Chceme ho v referende odvolať. On marí naše právo, ktoré máme v ústave," povedal člen petičného výboru Dušan Kudelás.
Kauza kultúrny dom
Nespokojní obyvatelia vinia starostu, že nezabránil rozkradnutiu kultúrneho domu. Budovu postupne rozobrali obyvatelia z neďalekej osady. "V priebehu roka sa rozkradol. Ten dom bol pritom funkčný. Neprijal dostatočné opatrenia, aby sa rozkrádaniu a devastovaniu zariadenia zabránilo," uviedol Poľaško. Vysvetlil, že v obci teraz nemajú adekvátne priestory na usporiadanie väčších kultúrnych podujatí. "Smutné je, že z tohto domu zmizli stoly, príbory, lehátka, toalety, kotly, vytápacie telesá, dosky z pódia a okná. Niektoré veci sa údajne predávali po dedine," hovorí Poľaško. Poslankyňa Hrehová dodáva, že o tom, či sa predávalo niečo cez obec, poslanci informácie nemajú. "Ešte sme nevideli ani finančný sumár za minulý rok 2009," povedala.
Starosta: Dodržiavam zákon
Jaroslav Varga obvinenia odmieta. Hovorí, že kultúrny dom sa snažil zachrániť. "Problém je v tom, že predchádzajúci starosta dal v decembri 2006 odpojiť budovu od elektriky. O tom som sa dozvedel až v marci 2007. Táto budova poistená proti krádežiam a vandalizmu nebola. Mal som tu strážnu službu, volal som aj políciu. Nedalo sa to jednoducho ustrážiť. Páchateľ na základe ukončeného vyšetrovania políciou nie je známy, nedalo sa tomu zabrániť," povedal Varga.
Dodal, že dom chce zrekonštruovať na komunitné centrum, materskú školu, prípadne na iné aktivity pre rómsku komunitu. Financie chce získať z Úradu vlády. Náklady odhaduje na vyše 85-tisíc eur. Tvrdenia časti poslancov, že on brzdí prerokovanie petície, odmieta. "Ja som petíciu podľa zákona prijal a oboznámil som poslancov, že takáto petícia došla. Ja ako starosta to posúvam na zastupiteľstvo, ale ak sa kolektívny orgán nezíde? Vzhľadom na to, že ide o moju osobu, ja do toho aktívne nevstupujem. Poslanci, ktorí neprišli, sa stále riadne podľa zákona ospravedlnili. Ja nemám právo skúmať dôvody. Ja som bol služobne preč. Zapisovateľka, ktorá to mala predniesť poslancom, bola o tom informovaná," konštatoval.
Varga hovorí, že do dvoch týždňov zvolá ďalšie zastupiteľstvo. "Ja si svoju povinnosť podľa zákona plním, ale nemôžem znásilňovať a presviedčať poslanca, aby prišiel aj hlasoval tak, alebo onak," povedal.
Starosta: Spory súvisia s osadou
Varga hovorí, že plánuje v obci postaviť nízkoštandardné byty. To sa podľa neho nepozdáva prevažnej väčšine nerómskych obyvateľov, a preto ho chcú odvolať. Niektorí chcú, aby byty stáli mimo obce. "Ja ako starosta obce s tým nemôžem súhlasiť. Je to určitá segregácia. Tá situácia je tam neúnosná. V terajších šestnástich dvojizbových bytoch malo pôvodne bývať 64 obyvateľov, to znamená 4 osoby na jeden byt. Dnes ich tam býva v jednom byte okolo 22 osôb a v jednom prípade aj 45. Máme cca 160 žiadostí na byty. Problematiku bývania musíme riešiť. Obec má 910 obyvateľov a 72 percent je Rómov," vysvetlil starosta.
Aktivisti tvrdia, že hlavným dôvodom nie je rómska problematika, ale to, že starosta s nimi nekomunikuje. Tvrdia, že nemajú prehľad o tom, ako sa narába s financiami obce a obecným majetkom. Nemajú prehľad, koľko obec predložila žiadostí a projektov na získanie peňazí z eurofondov. Varga hovorí, že obyvatelia majú prístup k informáciám a aj k tomu, ako obec hospodári.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
