Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
Dokument poslúži ako podklad pre rokovania prezidenta Ivana Gašparoviča s ukrajinským kolegom Viktorom Janukovyčom. Taký je výstup zo zasadnutia protipovodňovej komisie okresov Michalovce a Sobrance. Konalo sa v prečerpávacej stanici v Strede nad Bodrogom. Prezident sem zavítal osobne. Garde mu robil minister životného prostredia Jozef Medveď. Južný Zemplín, ktorý momentálne vyzerá ako "krajina jazier", si pozreli aj z vrtuľníka.
STREDA NAD BODROGOM. Stretnutie inicioval prezident. Inšpiroval ho k tomu minulotýždňový telefonát ukrajinského kolegu, kde hovorili aj o potrebe spolupráce pri riešení problémov počas záplav. Na Ukrajine sa teraz vo veľkom začal topiť sneh, čo ohrozuje aj Slovensko a Maďarsko. Zasadnutie zastrešoval Obvodný úrad v Trebišove. Zvolal všetky zložky, ktoré sa zapájajú do riešenia povodní a ich následkov.
Prezident vysvetlil, že vláda ešte v roku 2002 prijala program riešenia záplavových problémov, kde sa malo preinvestovať viac ako 21 miliárd korún: "No 180 stavieb, ktoré sa mali realizovať, sa zatiaľ nepodarilo."
Očakáva, že mu odborníci pripravia sumárny materiál protipovodňových opatrení, v ktorom budú aj reálne návrhy slovenskej strany: "Poslúži na konzultáciu so stranou ukrajinskou a maďarskou."
Len Zemplín potrebuje 2 miliardy ročne
Podľa prezidenta je to prvý krok, aby tieto tri krajiny riešili povodňové problémy spolu. Dodal, že obavy ukrajinského kolegu z povodní sa nenaplnili: "Slovensku zatiaľ nehrozí nič. Všetky vody sú v normále. Aj keď sa očakáva topenie snehu, je teplo, takže by nemal byť problém."
Na adresu konkrétnych opatrení, ktoré môžu pomôcť ľuďom v záplavových oblastiach uviedol, že to závisí od financií: "Tie sú. Vláda vyčlenila peniaze na to na rok 2010. Zaviazala sa asi 2,5 miliardami korún."
Poznamenal, že všetko sa naraz vyriešiť nedá. Len južný Zemplín by podľa odhadov potreboval 2 miliardy korún ročne.
Slovensko chce využiť peniaze z EÚ
Minister Jozef Medveď uviedol, že Južný Zemplín je polohou a prepojenosťou vodných rokov veľmi špecifický: "Sú tu vedľa seba tri štáty, z toho dva v EÚ a jeden mimo. S tým súvisia aj obmedzenia pri vzájomnom informovaní."
Potvrdil, že Slovensko chce na protipovodňovú ochranu využiť aj peniaze z EÚ, keďže štátny rozpočet na to nestačí. V hre sú dve výzvy – jedna môže pomôcť prevádzkovému manažmentu (čistenie povodí a pod.) a druhá investíciám (budovanie a rekonštrukcia hrádzí, výstavba poldrov a pod.) To, že Zemplín sa momentálne premenil na krajinu jazier, podľa neho súvisí aj so zlým stavom meliorácií. Tie spadajú pod ministerstvo pôdohospodárstva, kým vody zase pod rezort životného prostredia. Preto Medveď oceňuje, že sa zlúčia: "Už to nebude o prehadzovaní si horúceho zemiaka medzi dvoma rezortmi, lebo bude len jeden."
Chcú viac poldrov a nádrží
Prednosta Obvodného úradu Róbert Puci ocenil iniciatívu prezidenta, lebo predstavitelia prihraničných okresov sužovaných záplavami a povodňami, nemôžu riešiť medzinárodné záležitosti. "My potrebujeme, aby sa zmenili protipovodňové opatrenia na ukrajinskej strane – to znamená vybudovať viac záchytných nádrží, viac suchých poldrov na Ukrajine. A tiež potrebujeme zlepšenie komunikácie pri zachytávaní a hlásení povodňových vĺn, ktoré idú na slovenskú stranu."
Od rokovaní očakáva aj zlepšenie komplexnej protipovodňovej ochrany v spolupráci Ukrajiny, Slovenska a Maďarska: "Voda, ktorá sa nazbiera na Ukrajine, prejde cez Slovensko. Keď nezaplaví nás, zaplaví následne Maďarsko. Preto musíme naraz riešiť všetky tri krajiny."
Dodal, že odborníci zo Slovenského vodohospodárskeho podniku pripravia počas apríla správu. Bude podkladom pre prezidenta pri rokovaniach s Ukrajinou. Puci nevylúčil, že niektoré návrhy bude vláda riešiť už na výjazdovom zasadnutí v Trebišovskom okrese. Má sa konať 5. mája v Sečovciach. Prezident termín schôdzky s Janukovyčom odhadol na júl 2010.
lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
