Počet stálych zamestnancov odštepného závodu Vojenských lesov a majetkov v Kamenici nad Cirochou sa rapídne znížil. Na kamenickej správe zostalo len nevyhnutné minimum. Ministerstvo obrany argumentuje opatreniami, pod ktoré sa z veľkej časti podpísala kríza. Väčšinu zamestnancov nahradia živnostníci a špecializované firmy.

KAMENICA NAD CIROCHOU. Podľa našich informácií pracovalo na konci bývalého režimu v odštepnom závode vojenských lesov v Kamenici približne 600 až 700 zamestnancov. Aktuálne ich podľa našich zdrojov zostal len zlomok - asi dvadsať.

Bývalí zamestnanci šli na živnosť

Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela uviedol, že reštrukturalizácia prebieha na všetkých prevádzkach Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. Pliešovce minimálne šesť rokov. Za ten čas podľa neho odišlo z kamenického závodu 60 zamestnancov. Z koľkých, neuviedol. Ani to, koľko by ich tam malo zostať. Dôvodom zmien je podľa neho to, že štátny podnik musí operatívne reagovať na nové vnútorné a vonkajšie faktory ovplyvňujúce jeho chod. Informoval, že po novom lesnícke činnosti v ťažbe, odvoze dreva a vo výchove lesa zabezpečujú všetci bývalí zamestnanci, ale už ako živnostníci. Koľkí, nešpecifikoval.

Odstránili prezamestnanosť

Hovorca doplnil, že sa snažia, aby nelesnícke činnosti pre podnik vykonávali špecializované firmy. "Vykonávanie niektorých opätovne ponúkame vlastným zamestnancom v rámci dohôd o pracovnej činnosti alebo živnosti," povedal.

O aké aktivity ide, nešpecifikoval. Dodal, že prepustili aj vodičov služobných áut. Odchod ľudí z administratívy podmienilo zavedenie informačných technológií. Vylepšili podnikový server s tým, že niektoré kompetencie zamestnancov kamenického závodu prevzali zamestnanci generálneho riaditeľstva v Pliešovciach. "Nemalá časť zamestnancov odchádza z firmy prirodzene bez potreby ich náhrady." Koľko je to "nemalá časť", neupresnil.

Kríza urobila škrty cez rozpočet

Gemela priznal, že vojenské lesy k niektorým zmenám mimo plánu prinútila kríza. Zasiahla odberateľov dreva. Pocítili vraj aj pokles cien nimi vyrábaných tovarov zo surového dreva.

"V priebehu dvoch rokov došlo k zníženiu tržieb za drevo o niekoľko stotisíc eur oproti minulosti. Terajšie ceny dreva sú na úrovni spred 10-15 rokov," povedal.

K tomu sa vraj pridružila aj platobná nedisciplína odberateľov a tržby za drevo výrazne klesli. Finančnej pomoci od rezortu obrany sa nedočkali.

"Vojenské lesy nie sú napojené na rozpočet ministerstva obrany, ako si to mnohí myslia," vysvetlil hovorca s tým, že financie na obhospodarovanie lesov si musia na seba zarobiť sami.

Budúce podmienky majú jasné

Kamenický závod by mal podľa hovorcu v budúcnosti fungovať s menším riadiacim tímom s vysokou lesníckou odbornosťou. Plnenie dlhodobých investičných zámerov závisí od vývoja na trhu s drevom. Podotkol, že závod znevýhodňuje jeho poloha. Tá sa podpisuje pod náklady na dopravu surového dreva. Vysvetlil, že musia naďalej zabezpečovať podmienky pre lesnú výrobu - údržbu lesných ciest a lesných skládok dreva. Keďže pod Vihorlatom pramenia riečky zásobujúce región vodou, nesmú opomenúť technické opatrenia na zabezpečenie a zachovanie kvality vody.

Na prvom mieste bude zvyšovanie tržieb za predané drevo s tým, že neuberú na kvalite v obhospodarovaní lesa a manipulácii s drevom. Zachovajú aj predaj biomasy. V minulom roku jej odtiaľ predali 6-tisíc metrov kubických a v tomto trende budú pokračovať aj v roku 2010.

Do lesov aj naďalej len s povolenkou

Hovorca dodal, že chcú zachovať a vylepšiť aj služby pre poľovníkov. Perličkou je, že napriek zmenám do vojenských lesov bude môcť verejnosť aj naďalej vstúpiť len s povolenkou od Vojenského obvodu Valaškovce: "Systém ich vydávania sme pre obyvateľov dotknutých obcí a ich obyvateľov zjednodušili," tvrdí hovorca. Po novom si dedinčania povolenky vybavujú na obecných úradoch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín