Obávajú sa zápachu. Vedia, o čom hovoria. "Vychutnali" si ho už počas skúšobnej prevádzky.
SEČOVCE/TREBIŠOV. Na smrad majú všetci jediné slovo. Neznesiteľný. Projekt sa snažia zastaviť nielen obyvatelia, ale aj samospráva aj hygienik. Konateľ Rokosanu Štefan Szöke oponuje, že obavy sú predčasné. Technológia je podľa neho navrhnutá tak, aby na maximum eliminovala zápachy.
V okolí je veľa škôl, aj jasle
Spoločnosť Rokosan sídli na Kollárovej ulici v Sečovciach. Lokalita je v územnom pláne mesta uvedená ako priemyselná zóna. V jej tesnej blízkosti sú tri stredné a základná cirkevná škola. V okruhu sto metrov sú rodinné domy. O čosi ďalej, na Obchodnej ulici, je najväčšia sečovská základná škola so 600 žiakmi a detské jasle. Všetko v smere prevládajúcich severných vetrov.
Rokosan sa v súčasnosti orientuje na výrobu biohnojív, ktoré exportuje do celého sveta. Zatiaľ len pevných. Ľudia v okolí sa už v minulosti občas sťažovali na nepríjemné pachy. Problém vygradoval v lete 2008, keď tu spoločnosť spustila skúšobnú výrobu nového kvapalného biohnojiva z peria hydiny.
Ľudia: Smrad bol neznesiteľný
"Bolo to v júni počas školského roka. V triedach sa nedalo vydržať. Nevedeli sme zistiť zdroj, mysleli sme, že niekde praskla kanalizácia. Bolo to trápne - každý sa nás pýtal, čo to má znamenať," spomína riaditeľ ZŠ na Obchodnej ulici Jaroslav Konečný. Ihneď kontaktoval mestský úrad: "Až neskôr sme sa dozvedeli, že je to z výrobne."
Ešte horšie spomienky má Ctibor Reiskup, ktorý býva v dome hneď vedľa výrobne: "Nedalo sa vyjsť na dvor. Celý dom bol napáchnutý smradom, ktorý sa nedal nijako odstrániť, lebo vetrať bolo nemožné. Nemohli sme otvoriť ani okienko v špajzi. Zápach celkom znehodnotil aj celú úrodu na záhrade. Bol neznesiteľný." Dodáva, že bolo nechutné ísť vtedy po chodníku: "Všade boli zvratky, lebo okoloidúcim bolo z toho zle. Také niečo znesie máloktorý žalúdok."
Vec vtedy riešila aj samospráva. "Nestíhali sme riešiť sťažnosti. Oslovili sme Inšpekciu životného prostredia aj okresného hygienika a žiadali nápravu," hovorí primátorka Sečoviec Monika Bérešová.
Obe inštitúcie robili v Rokosane kontroly: "Ako sa ukázalo, spoločnosť spustila skúšobnú výrobu bez povolení. Obvodný úrad životného prostredia jej vtedy dal pokutu 200-tisíc korún."
Okresný hygienik Jozef Sládek potvrdil, že kontrolou zistili skúšanie výroby bez povolenia: "Sťažnosť bola opodstatnená. Z našej strany mali povolenie len na mechanické spracovanie, ale nie na chemické. Nepovoľovali sme ani výrobu nového hnojiva."
Prednosta obvodného úradu životného prostredia Ľudovít Ružinský potvrdil, že Rokosan vtedy dostal pokutu.
Odborník považuje výrobňu za prínos
Začiatkom roka 2010 Rokosan oficiálne oznámil svoj zámer spustiť výrobu nového kvapalného biologického hnojiva v Sečovciach. Na tom istom mieste. Zámer podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Docent Jozef Blaho, ktorý je zhotoviteľom EIA, v odôvodnení činnosti deklaruje, že výrobňa stojí v priemyselnej zóne. Za pozitívum označuje recykláciu peria z hydiny, ktoré sa inak považuje za odpad. Dôvodí, že ak sa zrecykluje na biohnojivo, prinesie celospoločenský úžitok. Recyklácia podľa neho zabráni rozkladu odpadu na skládkach, kde by sa inak mohol stať zdrojom infekcie. Využitie suroviny na výrobu hnojiva je podľa Blaha celkovým prínosom v oblasti zníženia odpadu z mäsospracujúceho priemyslu.
Odporúča vo výrobe prísne dodržiavanie bezpečnostných a hygienických opatrení. V závere odôvodnenia priznáva, že pri výrobe sa uvoľňuje malé množstvo amoniaku, sulfánu a ich derivátov, ktoré sa vyznačujú "nie najpríjemnejším zápachom." Vo výrobni by mali spracovať 10 ton peria a iného odpadu z hydinární denne. Natrvalo tu má pracovať sedem ľudí, počas sezóny desiatky brigádnikov.
Ľudia: Buď výrobňa alebo my!
Na "nie najpríjemnejší zápach" majú Sečovčania celkom iný názov. Vzbúrili sa. Mestský úrad od polovice januára nestíha prijímať podnety, stanoviská, sťažnosti a vyjadrenia k výrobni. "Prijali sme nesúhlasné stanoviská Ctibora Rieskupa, stredných škôl, Základnej školy na Obchodnej ulici aj petíciu občanov," uviedla v pondelok primátorka Monika Bérešová. Dodala, že zámer riešili komisie aj mestské zastupiteľstvo: "Všetci poslanci sa postavili proti."
Minulý piatok sa konalo aj verejné prerokovanie zámeru: "Ľudia boli jednoznačne proti. S výnimkou zhotoviteľa a zamestnancov firmy, ktorí tiež prišli."
Ctibor Reiskup včera uviedol, že ak zámer prejde, môže sa sťahovať: "Buď výrobňa alebo obytná zóna. Tieto dve veci sa navzájom vylučujú!"
Jaroslav Konečný dodal, že ak výrobňu povolia, ohrozené bude zdravie 1300 školákov a študentov: "Práca pre pár ľudí nestojí za to, aby deti vyrastali v smrade." Ešte ostrejšie slová sú v petícii. Perie, ktoré Rokosan označil za biomateriál, považujú ľudia za nebezpečný odpad, vhodný len do kafilérie. "Nechceme, aby sa mestom šíril zápach tých istých látok ako z Bukózy Vranov."
Červená od mesta aj hygienika
Stanovisko k zámeru v pondelok mesto zaslalo na ministerstvo životného prostredia. Dostal červenú. "V blízkosti je obytná zóna. V územnom pláne tu síce je priemyselná zóna, ale neráta sa tu s chemickou prevádzkou.
Mesto sa obáva aj toho, že navrhovaná technológia zatiaľ nie je na Slovensku odskúšaná. Umiestnenie výrobne v blízkosti škôl a jaslí považujeme za nezodpovedné," vysvetlila primátorka mesta. Červenú výroba nového hnojiva dostane aj od hygienikov.
Potvrdil to riaditeľ trebišovského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Jozef Sládek: "Spoločnosť chce zlegalizovať výrobu hnojiva z bioodpadov. Tu ale ide o chemické spracovanie, čo potvrdzuje aj množstvo chemikálií, ktoré navrhujú použiť vo výrobe. Z hľadiska blízkosti obytnej zóny a škôl považujeme umiestnenie výrobne za nevhodné. Posielame negatívne stanovisko."
Oficiálne výrobňa nemá červenú od úradu životného prostredia. Prednosta ObÚŽP v Trebišove Ľudovít Ružinský včera povedal, že zámeru vytýkajú viacero nedostatkov: "Nateraz sme nedali súhlasné ani nesúhlasné vyjadrenie. Na ministerstvo sme dali len pripomienky."
(lyv)
Firma: Obavy ľudí sú neopodstatnené a predčasné
Konatelia spoločnosti sú sklamaní. Jaroslav Kocák argumentuje daňovým priznaním, ktoré dokazuje, že do štátnej kasy na daniach posiela ročne milióny eur, z ktorých je podľa neho financovaná aj samospráva. Zvažuje presťahovanie výrobne do Trebišova.
Druhého konateľa Štefana Szökeho zaskočil prístup samosprávy: "Nedali nám šancu zámer prezentovať. Nepozvali nás na komisie, zastupiteľstvo ani prerokovanie zámeru." Szöke tvrdí, že medzi skúšobnou prevádzkou spred dvoch rokov a reálnou výrobou je zásadný rozdiel: "Vtedy sme to len testovali."
Neznesiteľný zápach, ktorého sa boja obyvatelia, sa podľa neho v samotnej výrobe nezopakuje.
Spoločnosť v zámere pre EIA prihliadala práve na to a dala spracovať dve varianty ochrany. V prvej je chránená špeciálnym krytom len miešačka, kde výroba hnojiva prebieha. V druhej sa ráta s obstavaním miešačky špeciálnym múrom a vybudovaním vzduchotechniky.
Podľa Szökeho je spoločnosť ochotná investovať do väčších ochranných opatrení, hoci to stavbu predraží. K tomu, či to po doterajších negatívnych stanoviskách vzdajú alebo budú v povoľovacom procese pokračovať, sa včera vyjadriť nevedel: "Situáciu analyzujeme. Nateraz je akýkoľvek uzáver predčasný."
(lyv)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
