Kamery sú pritom súčasťou systému boja proti nelegálnej migrácii, prevádzačom a pašerákom. Starostovia pohraničných obcí tvrdia, že štát im už dva roky neprispieva na prevádzku osvetlenia. Z obecných rozpočtov si celonočné svietenie nemôžu dovoliť.
VYŠNÉ NEMECKÉ. Kamery rozmiestnené v obciach na slovensko-ukrajinskom pohraničí sú v noci nanič. Bez zapnutého verejného osvetlenia nedokážu rozpoznať auto, ktoré prechádza obcou ani identifikovať jeho evidenčné číslo. Na tmavých záznamoch nie je nič vidieť. Hoci ministerstvo vnútra tvrdí, že kamery sú súčasťou zabezpečenia Schengenu, osvetlenie majú podľa rezortu vnútra zabezpečiť obce.
Na nočných záznamoch nič nevidieť
Kamery sa nachádzajú vo vyše 40 obciach. Monitory a záznamové zariadenia sú inštalované na obecných úradoch. Starosta obce Tibava v okrese Sobrance Stanislav Zubaj (SMER) hovorí, že príspevok od štátu na osvetlenie nedostali už dva roky. V obci preto svietia len od piatej hodiny večer do jedenástej v noci. Potom kvôli úsporným opatreniam zapínajú svetlá až o štvrtej hodine nadránom. V obci majú proti prevádzačom a pašerákom rozmiestnené tri kamery. Napriek tomu, že snímajú obec a cesty nepretržite 24 hodín, ich funkcia je v noci zbytočná.
"Jasné, že neplnia svoju funkciu. Na záznamoch nič nevidieť. Kamery síce zaregistrujú pohyb, auto so zapnutými svetlami, ale na zázname neuvidíte evidenčné číslo auta ani nespoznáte, aký je to typ," vysvetlil Zubaj. Obec si podľa neho nemôže dovoliť svietiť celú noc.
Svietia krátko
Kamery sú rozmiestnené aj v obci Koromľa okres Sobrance. "Svietime len nevyhnutne pre občanov," vysvetlil starosta Ján Medviď (nezávislý)). Potvrdil, že na nočných záznamoch nie je nič vidieť. "Policajti sem chodia pozerať záznamy, keď niečo vyšetrujú. Sledujú ich, ale keď sa zotmie, na kamerách nič nevidieť."
Kamery majú aj v obci Priekopa. Obec nesvieti celú noc už druhý rok. Peniaze na prevádzku a údržbu osvetlenia dostali naposledy od štátu v roku 2007. "Osvetlenie zapíname len na pol hodiny po štvrtej hodine ráno a potom o šiestej, keď obyvatelia idú do práce," vysvetlil starosta Peter Sekerák (SMER).
Hovorí, že občas príde polícia a niektoré záznamy si preveruje. Dodal, že hoci kamery v noci neplnia svoju funkciu, sú radi, že tam sú. "Majú aj preventívny charakter. Niekedy prevádzači prechádzali s utečencami priamo cez dedinu. Odkedy sú kamery, nechodia po obci. Ale je to aj tým, že sú posilnené policajné hliadky. Polícia je tu často," doplnil Sekerák.
MV SR: Svietenie majú zabezpečiť obce
Ministerstvo vnútra na otázku prečo štát už neprispieva prihraničným obciam na prevádzku osvetlenia reagovalo, že podľa zákona o obecnom zriadení je povinnosťou obce zabezpečiť verejné osvetlenie.
"Kamerový systém v obciach financovala Rada vlády pre prevenciu kriminality ako podporné opatrenie pre vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru, keď sa očakával zvýšený nápor nelegálnej migrácie na východnej hranici. V rámci tejto celoštátnej priority prispievala aj na osvetlenie obcí. Aj dnes je samozrejme možné zákonným postupom požiadať Radu vlády o finančný príspevok na osvetlenie, no schválenie tohto účelu závisí od priorít a finančných možností Rady vlády," uviedla Ľudmila Staňová z Komunikačného oddelenia Ministra vnútra SR.
Starostovia tvrdia, že už dva roky ich žiadosti neschválili.
Kamery mapujú trasy prevádzačov
Staňová potvrdila, že kamery umiestnené v prihraničných obciach sú dôležitým elementom v boji proti nelegálnej migrácii, prevádzačom alebo pašerákom.
"Kamery slúžia na prevenciu ako aj ex post identifikáciu a analýzu trás. Pomáhajú hraničnej polícii pri mapovaní trás nelegálnych migrantov, ako aj pri ich tzv. prekrývaní, keď polícia zasiahne na predpokladanej trase pohybu nelegálnych migrantov. Napríklad v Zboji sa vyskytli dva prípady, keď sa hraničnej polícii na základe prezerania kamerového reťazca podarilo vypátrať trasu nelegálnych migrantov," vysvetlila Staňová. "Kamery nie sú vybavené infračerveným žiarením, preto si ich využitie vyžaduje osvetlenie. Jeho zabezpečenie je však povinnosťou obcí. Kamery samozrejme stále sú dôležitým prvkom ochrany schengenského priestoru. Ministerstvo ani Rada vlády však na seba nemôžu preberať povinnosti, ktoré prináležia obciam. Rada vlády môže obce podporiť príspevkom na osvetlenie v rámci prevencie kriminality, toto rozhodnutie však závisí od jej priorít a finančných možností."
Hranica a kamery
V prvých šiestich obciach v pohraničí inštalovali kamery v roku 2004. Inštalovali ich v rámci programu prevencie kriminality a na základe zmlúv medzi štátom a obcami, v ktorých je zakotvené, že obce dostanú príspevok na verejné osvetlenie a prevádzku kamier. Ministerstvo vnútra vtedy vybavilo obce kamerovým systémom za 160-tisíc eur. Išlo o obce Koromľa, Porúbka, Husák, Vojnatina, Petrovce a Priekopa.
V roku 2005 k nim pribudli ďalšie - Orechová, Vyšné Nemecké, Krčava, Tibava, Záhor a Kolibabovce. Ministerstvo vnútra tieto kamerové systémy zafinancovalo sumou 150-tisíc eur.
Teraz sú kamery vo vyše 40 obciach. Zo začiatku dostávali niektoré obce na prevádzku osvetlenia plnú sumu. V nej boli zarátané nielen náklady na elektrickú energiu, ale aj na údržbu. Neskôr im štát vykrýval len časť nákladov. Sumy sa pohybovali v rozmedzí od 666 do 2 400 eur. Pri stanovovaní výšky dotácie ministerstvo vychádzalo z faktúr elektrickej energie, ktoré obce predložili.
mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
