TREBIŠOV. Kontroverznou témou sa zaoberali poslanci. Odkúpenie pozemkov okolo bytovky nedovolili. Plotu, ktorý má chrániť majetok jej obyvateľov, však zelenú dali. V meste je to precedens.
Žiadosť nájomníkov bytovky na Kutnohorskej ulici sa ocitla medzi množstvom ďalších, ktoré riešila komisia výstavby. Mestu poslali dve žiadosti. V jednej navrhujú odkúpenie pozemkov okolo bytovky. V druhej žiadajú súhlas na výstavbu plota pri nej. Dôvodia nedodržiavaním poriadku a vykonávaním hygienických potrieb občanov v bezprostrednej blízkosti bytovky.
Neuralgickým miestom sú zadné vchody, orientované smerom ku garážam. Ďalším argumentom je rekonštrukcia bytovky, ktorá sa už začala. Obyvatelia si na to zobrali úver, ale už teraz sa obávajú znehodnotenia stavebných prác. Žiadosť potvrdili podpismi - z 56 bytov s tým súhlasilo 47 obyvateľov.
Dom s 56 bytmi od murovaných bytoviek na Zimnej ulici, v ktorých žije veľa neprispôsobivých občanov, oddeľuje len radová zástavba garáží. Medzi nimi sú medzery. Cez ne môže ktokoľvek prejsť za bytovku na Kutnohorskej. Výsledok: za jej zadnými vchodmi sa povaľuje množstvo smetí, fliaš, papiera a kartónov. Nechýbajú ani ľudské výkaly.
Rekonštrukcia bytovky sa už začala - vymenili tu okná a vchodové dvere. Obyvatelia bytovky sa k plotu nechceli vyjadrovať. Viacerí oslovení tvrdili, že o plote nič nevedia. S niektorými sme sa spojili aj telefonicky, ale vždy nás odkázali na niekoho iného. Plot nekomentovala ani manželka domovníka. Vraj tom nič nevie.
Dostali výnimku: Mesto plot povolilo
Rovnaký pohľad si pred časom "vychutnali" členovia komisie výstavby. Pochopili. Predaj pozemkov síce zamietli, ale plotu dali predbežne zelenú.
Situácia však nebola jasná poslancom. František Michalčík (Smer) žiadal upresniť, či plot bude natrvalo, alebo len dočasne kvôli rekonštrukcii. Zdalo sa mu to divné: "Nesúhlasíme s predajom pozemkov, ale súhlasíme s oplotením?"
Vedúca odboru výstavby Iveta Verešová vysvetlila, kde bytovka je a ako to tam vyzerá: "Zgrupujú sa tam rôzni občania, hlavne Rómovia. Keďže oni (obyvatelia) si chceli pozemky - zelené pásy vzadu – upraviť, požiadali mesto o súhlas, aby to mohli oplotiť." Doplnila, že v plote budú bráničky, ktoré umožnia obyvateľom prístup zozadu ku garážam: "Zvažovali sme situáciu, lebo sú to verejné priestranstvá a mesto určite nebude súhlasiť, aby sme pokračovali v tomto procese a ohraničovali nejaké bytovky. Ale toto je skutočne lokalita, ktorá ozaj asi nie je šťastná. Sú tam 'naše' murované bytovky (s neprispôsobivými – pozn. red.) Komisia nakoniec súhlasila s tým, že to oplotenie nebude dočasné. Čas ukáže, čo bude ďalej."
Mesto to nebude nič stáť - plot zaplatia obyvatelia bytovky.
Budú to isté chcieť aj iní?
Michalčíkovi to aj tak nešlo do hlavy. Podľa jeho názoru tým vznikne precedens: "Potom si každý môže nárokovať, že ja si oplotím svoje a nikoho tam nepustím!"
Primátor prízvukoval, že dôvody už vysvetlené boli a rozhodla tak komisia po obhliadke miesta a zvážení situácie.
Plota sa "zastal" Ján Grega (SNS), ktorý je jej členom: "Ide o priestor, ktorý sa absolútne nevyužíva. Majú to v závetrí. Špinia im tam - nechcem povedať, že iba jedna časť občanov, ale niektorí, ktorí tam chodia - aj mládež atď."
Ostatní poslanci sa komentárov zdržali. Žiadosť schválili v jednom bloku s ostatnými 20 hlasmi.
Plotov proti neprispôsobivým pribúda
V posledných mesiacoch vyrástli ploty podobné tomu v Trebišove aj v obci Ostrovany a v Michalovciach. Kým Ostrovany sa dôvodom jeho výstavby netajili, Michalovce ho odôvodnili ako protihlukovú stenu, ktorá poslúži aj na športovanie. Už 5 rokov je betónový múr aj v Sečovciach.
- Múr v Ostrovanoch nechala postaviť samospráva. Netajila sa tým, že je to prevencia pred krádežami. Jej rozhodnutie kritizoval vládny splnomocnenec pre rómsku komunitu Ľudovít Galbavý. Múr je vysoký dva metre a dlhý 150 metrov. Výstavba stála 13-tisíc eur. Ostrovany majú viac než 1 700 obyvateľov, z ktorých približne 1 200 je Rómov.
- Múr okolo sídliska Východ v Michalovciach, ktoré je v tesnej blízkosti rómskej osady Angi mlyn, dalo vybudovať mesto. Je dlhý 106,08 metra a predpokladané náklady na jeho výstavbu sú 40-tisíc eur. Kým obyvatelia sídliska otvorene hovorili o prevencii pred neprispôsobivými Rómami, mesto tvrdí, že múr je súčasťou rekonštrukcie sídliska. Má vraj slúžiť na squash či basketbal a čiastočne aj ako protihluková bariéra. Na Angi mlyne žije asi 1 800 Rómov.
- V Sečovciach trojmetrový betónový múr s ostnatým drôtom oddeľuje tunajšiu základnú školu od rómskej osady. Súhlasia s ním Rómovia aj učitelia školy, podľa ktorých chráni majetok zariadenia. Osada Habeš v Sečovciach má 1 700 obyvateľov. Novú školu múr delí od osady od počiatku a s jej výstavbou projekt vždy počítal.
lyv
Ako vláda plní sľub komplexne riešiť rómsku problematiku
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Žiadajú plot. Z 56 bytov až 47 súhlasí s vybudovaním plota kvôli ochrane majetku.
Foto: lyv 
Ako to bude vyzerať. Situácia okolo bytovky - červené krúžky na nákrese označujú miesta, kde bude plot.
Foto: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
