Zemplínske športové "naj" roku 2009

Tradične sa ku koncu roka vyhodnocujú jeho najvýznamnejšie momenty a osobnosti. Aké teda boli zemplínske športové "naj" v roku 2009?

Najúspešnejší: Richard Vlkolinský

V tejto kategórii sme sa rozhodli pre trénera VK Chemes Humenné, ktorý žal úspechy na dvoch frontoch. Na najvyššie méty stúpal ako kouč družstiev (juniori, muži), ocenenia však zbieral aj ako tréner „povolaním“.

Ak úspechy roku 2009 začneme u 40-ročného rodáka z Ivančic u Brna zhŕňať chronologicky, prvým bodom bude zisk Slovenského pohára vo volejbale (muži). Dejiskom bola Spišská Nová Ves, súperom VKP Bratislava. Päťsetová dráma s výsledkom 3:2 znamenala, že VK Chemes Humenné si práve pod veho vedením po prvýkrát siahne na pohárovú trofej. Druhý mesiac v roku priniesol výsledky Ankety SVF, pričom Richard Vlkolinský skončil za talianskym koučom reprezentácie mužov Emanuelom Zaninim na druhom mieste. Za tento rok sa dá podľa dosiahnutých výsledkov očakávať zloženie trojlístka Zanini (seniori SR) - Chrtiansky (Innsbruck) - Vlkolinský (Humenné). Ďalšie individuálne ocenenie: Ministerstvo školstva SR v spolupráci s Konfederáciou športových zväzov SR, ktorí ocenili najúspešnejších trénerov za dlhoročnú prácu s mládežou. Medzi trojicou volejbalových trénerov figuroval aj Richard Vlkolinský. S blížiacim sa záverom extraligy seniorov prišlo na rad finále. Tréner tak ako aj ostatní v klube túžil po double. Dráma s VKP Bratislava vyvrcholila sedemzápasovou sériou, pričom po tajbrejku sa tešili bratislavskí policajti a titul oslávili dokonca na humenskej palubovke. Ešteže smútok v duši rozohnali juniori, keď finálový turnaj zvládli najlepšie. Volejbalový kouč Richard Vlkolinský (pri junioroch aj Marek Meriač) si tak pripísal za rok 2009 ďalší úspech. Pri kormidle oboch spomínaných tímov stojí „Rišo“ aj v súťažnom ročníku 2009/2010, vysoké ciele už začal postupom do 3. kola GM Capital Challenge cupu aj napĺňať. Právom ho teda pasujeme na post najúspešnejšej individuality pôsobiacej v regióne Zemplín. Rišo, gratulujeme a držíme palce!

Najväčší prepadák: Jozef Gašpar

Pred rokom bol hviezda, teraz po ňom neštekne ani pes. Po tom, čo sa Jozef Gašpar stal kráľom jesenných prvoligových strelcov, stratil mušku a v roku 2009 už neskóroval ani raz!

Bolo to ako z rozprávky. Na jar 2008 upútal v drese Trebišova futbalovú verejnosť vrtký Jozef Gašpar. Hoci Slavoj z prvej ligy po dramatickom závere súťaže vypadol, Gašpar si vďaka šiestim gólom mohol vyberať z viacerých ponúk. Rozhodol sa pre susedné Michalovce, kde síce vedeli, že kupujú krídelného stredopoliara, ale cítiac jeho strelecký potenciál, posunuli ho na hrot ofenzívy. Bolo to výborné rozhodnutie, pretože Jozef Gašpar sa počas jesene 2008 uviedol skvele - vsietil 11 gólov a spolu s ružomberským Rolandom Števkom kraľovali poradiu jesenných kanonierov. Nečudo, že o znenazdajky objaveného kanoniera vzrástol záujem, ale Gašpar napokon ostal verný MFK Zemplín. A prišiel zlom!

Kalendárny rok 2009 si tento futbalista určite nedá za klobúk. Už jarná časť, počas ktorej síce odohral za Michalovce všetkých pätnásť zápasov, ale neskóroval ani raz, naznačila, že niečo nie je v poriadku. Hoci jarná časť v podaní celého mužstva nebola ideálna, preč boli aj kanonierske kúsky Gašpara. Letná príprava síce naznačila v jeho prípade zlepšenie, keď v ôsmich zápasoch strelil tri góly, ale bolo to falošné znamenie, pretože Jožo sa nezobudil a po trinástom kole došla trpezlivosť aj michalovskému vedeniu. Spolu s Tomášom Labunom, Adriánom Devečkom a Jozefom Tirerom ho de facto vyhodilo a dnes si už môže aj oficiálne hľadať angažmán. Hádam sa inde chytí a potvrdí, že jedenásť jesenných gólov z roku 2008 nebolo náhodných.

Najobľúbenejší: Pavol Bodák

Nie, nie sme blázni, za najobľúbenejšieho v regióne Zemplín považujeme rozhodcu! Hoci arbitri sú už zvyknutí, že môžu viesť zápas akokoľvek, vyslúžia si spŕšku kritiky a nadávok, jeden z nich - hokejový arbiter Pavol Bodák - má v Michalovciach svoj fanklub.

Kým ešte v minulej sezóne si na svoju adresu vypočul kadečo, počnúc touto je v Michalovciach varený - pečený. Keď vykorčuľuje na ľad, celý štadión mu aplauduje. Pavol Bodák sa sympaticky pozdraví s tribúnami a ide sa na vec. Lenže sympatie michalovských divákov dospeli až tak ďaleko, že ak rozhoduje v Michalovciach, v hľadisku nechýba transparent s jeho menom. A nie hocaký, ale v červenom srdiečku! Hoci sa to spočiatku mohlo zdať ako mierne ironické, reakcie divákov prezradili, že ho skutočne majú radi. Pavol Bodák sa síce občas nevyhne chybičke, respektíve verdiktu, ktorý divákov nahnevá, ale v nasledujúcom zápase zožne hádam ešte väčšie ovácie než naposledy. V tejto sezóne už Dukla odohrala doma 14 stretnutí, z toho Bodák viedol päť súbojov. Pavol Bodák je síce zo Smižian, čiže teoreticky by v tejto rubrike nemal figurovať, ale jeho nevšedné puto s michalovskými tribúnami si túto nomináciu jednoznačne zaslúži.

Najväčší skokani: Hamuľák a Bednár

Stavili sme na futbalovú mlaď, ktorá v uplynulom roku najviac upútala v seniorskej kategórii. Aj v michalovskom kádri rastie nádejný strelec, medzi mužmi však ešte gólovo nezažiaril, siahli sme tak do nižších súťaží a za skokanov roku 2009 vybrali dvojicu Michal Hamuľák (1. HFC Humenné) - Lukáš Bednár (MFK Snina). Obaja mladí útočníci sa v uplynulej sezóne gólmi výrazne pričinili o postup a v jeseni ostali verní povesti kanonierov.

Michal Hamuľák sa stal stálicou ofenzívy nanovo vybudovaného kádra 1. HFC Humenné. V jarnej časti uplynulej sezóny ešte ako dorastenec 47 gólmi výrazne pomohol humenskému návratu do II. ligy dorastu. Od leta už vekom senior nastúpil vo všetkých zápasoch jesene a bol to práve on, kto pretrhol streleckú smolu prvým druholigovým gólom 1. HFC. Postupne napol sieť brány súpera sedemkrát. V šiestich prípadoch to boli majstrovské zápasy, raz mieril presne aj v stretnutí 2. kola Slovenského pohára. Dorastenec sa hneď po príchode k mužom stal najlepším kanonierom jesene 1. HFC Humenné.

Lukáš Bednár je o čosi starší, zajtra, 30. decembra, oslávi 23. narodeniny. Jeho strelecká hierarchia 2009 je podobná, ibaže orientovaná len na seniorov. MFK Snina zažil úspešný rok a možno povedať, že vo všetkom mal prsty aj Lukáš Bednár. Ešte vo IV. lige napol sieť 23-krát, aj tieto góly znamenali postup mužstva o súťaž vyššie, vo finále Pohára VsFZ (Snina - Lok. Košice 0:0) bol jedným z tých, ktorí premenili pokutový kop v rozhodujúcom penaltovom rozstrele. Úlohu kanoniera si však drží aj vo vyššej kvalite. V treťoligovej jeseni mieril presne osemkrát, hetrikom „vyradil“ v 1. kole Slovenského pohára Lipany (4:2). Opäť teda ocenenie pre futbalového kanoniera.

Najväčší smoliar: Milan Mizerák

V tomto prípade sme sa nezamerali na zranenia, ktoré síce sú najčastejšou príčinou športovej absencie, neobjavil sa ani výrazný zápasový skrat, ktorý by osudovým „pričinením“ jednotlivca zna– menal stratu titulu či naopak vypadnutie zo súťaže. Z iného uhla pohľadu tak do úvahy pripadla dvojica Škrlík - Mizerák.

Exhumenský futbalový kouč viedol od leta susedný Vranov a po jeseni mohol hodnotiť druholigové účinkovanie z 3. miesta. K tomu však nedošlo, lebo vedenie MFK Vranov n/T ho z funkcie trénera odvolalo. Smola... Do problémov nevediac ako sa však dostal aj od leta blokár VK Chemes Humenné Milan Mizerák, a práve jemu sme prisúdili primát smoliar roka 2009.

Ako voľný hráč (materský klub VŠK Púchov) podpísal zmluvu s VK Chemes Humenné, hneď v prvom stretnutí sezóny (Viedeň - Humenné 1:3) aj nastúpil, no potom prišla na rad 65-dňová nútená pauza. Na báze pochybenia Registračnej komisie SVF totiž Arbitrážna komisia SVF jeho prestup do Humenného zrušila, negatívne skončila aj druhá Mizerákova žiadosť o prestup do klubu pod Vihorlat, pričom vtedy už klub z Považia vystúpil na SVF aj s požiadavkou zmluvného odstupného. Čo na tom, že Dodatok k zmluve hráča (kde bol aj takýto bod) vznikol až po vypršaní platnosti prvotnej zmluvy. Veľké chcenie Milana Mizeráka objaviť sa konečne na palubovke vyústilo v jeho pôžičku, aby požadovanú sumu VŠK Púchov zaplatil a paradoxne opäť proti Viedni si po takmer troch mesiacoch opätovne obliekol dres chemesákov. „Kauza“ ešte ukončená nie je, do hry vstúpili aj právnici. Z iniciatívy „smoliara“ roka...

Najlepší záber: Penalta s Púchovom

Bol to moment, ktorý dodnes delí na polovicu dva tábory. Jeden skalopevne tvrdí, že to penalta nebola, druhý si hudie, že rozhodca Samotný mal ukázať na biely bod.

Šláger 17. kola prvej ligy Michalovce – Púchov mohol byť z pohľadu rozhodcovských výkonov takmer na jednotku, keby sa v nadstavenom čase nevyskytla situácia, ktorá vzbudila rozruch. Michalovčan Ľubarskij išiel sám na púchovského brankára Pláničku, urobil kľučku a spadol. Podľa rozhodcov nezavinene, podľa nás i všetkých divákov a hráčov to bol faul, pričom kontakt kopačky s rukou bolo zreteľne počuť. Paradoxné je, že práve tento zápas a výkon rozhodcov bol témou seminára regionálnych delegátov. Keby nie penalty, možno nemajú čo hodnotiť. Ale faktom je, že ich bolo takmer 50, plus dvaja oficiálni zo SFZ, ale nevideli to, čo sme odhalili my. Názory, že noha hráča a ruka brankára boli od seba najmenej pol metra, sme „schladili“ našou fotkou. Podstatný bol však aj tak nekvalitný záber z kamery, ktorá z poriadnej vzdialenosti a pri začínajúcom šere nemohla zaznamenať to, čo my. Možno sa mýlime my, možno rozhodcovia a delegáti. Svoju úlohu sme však splnili – poukázali sme na prešľap, čo sa od médií aj žiada.