BEŠA. V poslednom období je na polder viazaných niekoľko projektov. Všetky sa prelínajú a dopĺňajú. Obci sa podarilo vybudovať prvú etapu náučného chodníka. Ochranári chcú oživiť pôvodné biotopy, aby vytvorili lepšie podmienky pre hniezdenie a život vzácnych druhov vtákov. Všetci zainteresovaní sa stretli na otváracom workshope.
Stredoeurópsky unikát
Bešiansky polder vybudovali v roku 1965, aby zachytával vodu z povodia zemplínskych riek v čase záplav. Prvýkrát ho napustili v roku 1974, naposledy v roku 2003, keď sa pretrhla hrádza na rieke Ondava. Najbližší polder je až v maďarskom Cigánde asi 30 kilometrov južne vzdušnou čiarou.
Polder je dôležitý nielen vodohospodársky, ale je zaujímavý aj výskytom dnes už zriedkavých a mimoriadne vzácnych vodných a močiarnych biocenóz (spoločenstvo organizmov obývajúcich určitý priestor). Na relatívne malom území sú koncentrované hniezdne kolónie vzácnych druhov vodného vtáctva. Lokalita s rozlohou asi 1 700 hektárov je unikátom v strednej Európe. Je súčasťou chráneného vtáčieho územia Medzibodrožie a Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Tento potenciál chcú zainteresovaní využiť pre ekoturizmus. Tomu musia predchádzať úpravy, ktorými sa vytvoria lepšie podmienky pre hniezdenie vodného vtáctva.
Chcú vybudovať stavidlá
Bešiansky polder spadá do veľkého projektu Life, ktorý sa zameriava na ochranu vtáčích území Senné a Medzibodrožie. Jeho cieľom je ochrana kritériových druhov vtákov, ako je napríklad bocian biely a čierny, bučiak trsťový, chrapkáč poľný, chriašteľ malý a podobne, vytváraním lepších hniezdnych a potravinových podmienok. Súčasťou projektu je obnova pasienkov v poldri pravidelným kosením a mulčovaním.
Cieľom projektu, ktorý momentálne prebieha, je obnoviť pôvodný vodný režim v poldri. Manažér Matej Repel zo Štátnej ochrany prírody vysvetlil, že prirodzené podmienky pre vtáctvo kedysi súviseli s pravidelným zaplavovaním plochy. Po vodohospodárskych úpravách sa vodný režim zmenil, okrem krátkeho jarného obdobia a času záplav je polder suchý: "To chceme zmeniť. Neplánujeme ho zatopiť, chceme len pomocou stavidiel zachytiť vodu na ploche dlhšie, aby sme vytvorili lepšie podmienky pre vtáctvo. Dôležité je to v jarných mesiacoch na prelome apríla - mája, keď je čas hniezdenia. Potom sa voda z územia opäť vypustí."
Spojili sa
Projekt pod oficiálnym názvom Ochrana diverzity vodných vtákov a ich biotopov na Východoslovenskej nížine vytvorila Štátna ochrana prírody. Jej partnermi sú ornitológovia z SOS Bird Life, lesníci, vodohospodári, užívatelia pozemkov, zástupcovia obcí a cestovných agentúr. Všetci sa minulý týždeň stretli na otváracom workshope. Jeho cieľom bolo dohodnúť sa na spoločnom postupe a vytvoriť plán na obnovu biotopov v poldri. Koordinátorka projektov Zuzana Guziová zo Štátnej ochrany prírody uviedla, že sa snažia aj o to, aby sa do poldra vrátili vtáčie druhy, ktoré sa tu kvôli nevhodným podmienkam zdržiavajú len krátko, alebo sem úplne prestali lietať. Financie na projekt získali z Nórskeho finančného mechanizmu a Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Tie prispeli 85 percentami, štát poskytol zvyšných 15 %. Celkový rozpočet projektu je 328 640 eur. Prebieha od augusta 2009 do apríla 2011.
Fakty
Žeriava chcú aj naživo
Súbežne s veľkými projektmi v réžii ochranárov prebieha cez medzinárodný projekt Life veľké monitorovanie vtáctva na chránených územiach vrátane poldra. Všetky aktivity smerujú k tomu, aby sa polder stal vyhľadávanou turistickou atrakciou, zameranou na pozorovanie vtáctva, tzv. birdwatching. Kvôli tomu vybudujú pri poldri pozorovacie veže. Po svojom do reťazca projektov prispela aj obec Beša. Cez program Zelené oázy nadácie Ekopolis získala 2 500 eur na vybudovanie náučného chodníka.
Starosta obce Viliam Titka (SMK) aktivity, ktoré slúžia na zviditeľnenie obce, víta: "Beša leží pod dáždnikom Voján. Kedysi tu žilo 800-900 obyvateľov, dnes ich je okolo 360. Kedysi tu ľudia žili z poľnohospodárstva, dnes je to minulosť. O Beši sa ľudia dozvedia akurát tak, keď sa raz za 7-9 rokov napúšťa polder. Chceme to zmeniť a využiť potenciál na rozvoj, aby Beša nežila počas záplav, ale aj mimo nich."
Jednou z prvých lastovičiek je prvá etapa náučného chodníka v okolí Beše, dlhá 5 kilometrov. Jeho súčasťou je niekoľko stanovísk s oddychovými altánkami a infotabuľami v troch jazykoch. Začína sa na okraji obce pri futbalovom štadióne, odtiaľ pokračuje k Turistickému informačnému centru v centre dediny a ďalej k hrádzi poldra až do jeho vnútra. Ďalšia infotabuľa a altánok sú pri pieskovej dune, kde hniezdia včeláriky, odtiaľ cesta vedie na vyvýšeninu nad poldrom a späť do obce: "Turistom stačí ohlásiť sa na obecnom úrade a my im zabezpečíme sprievodcu."
Časom pribudne druhá etapa chodníka, ktorá povedie do Čičaroviec. Starosta verí, že vďaka projektom sa do obce vráti vzácny žeriav: "Máme ho v erbe obce, naposledy tu však žil ešte v 17. storočí. Niektorí obyvatelia ho tu videli krúžiť, ale nikdy tu nezostal. Je mojím snom, aby to, čo je v našom erbe, bolo aj naživo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
