Korzár logo Korzár Dolný zemplín
Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra
Pridajte si svoje mesto

Priemyselnému parku v Trebišove hrozí kolaps

Mesto Trebišov a firma Trebišovský priemyselný park sa sporia o priemyselný park, ktorý bol pred siedmimi rokmi ich spoločným projektom. V parku pracuje len asi 50 ľudí. Partneri sa nevedia dohodnúť na zmluvných vzťahoch.

Mesto má problém. Osud trebišovského priemyselného parku zostáva otvorený.(Zdroj: lyv)

TREBIŠOV. Mesto Trebišov a firma Trebišovský priemyselný park sa sporia o priemyselný park, ktorý bol pred siedmimi rokmi ich spoločným projektom.

Mal priniesť pracovné miesta. Opak je pravdou. V parku pracuje len asi 50 ľudí. Partneri sa už dlho nevedia dohodnúť na zmluvných vzťahoch. Vec skončila na súde. Ak sa nedohodnú, parku hrozí kolaps. Ak mesto park neudrží, hrozí, že bude musieť vrátiť štátnu dotáciu 5,4 milióna eur. Dnes sa stretnú poslanci, aby prerokovali otvorený list konateľov firmy.

Verejne poslanci o priemyselnom parku nerokovali takmer tri roky, bolo informačné embargo. Na verejnosť sa dostávali len kusé informácie. Až začiatkom júna 2009 sa poslanci dozvedeli, že firma vypovedala mestu nájomnú zmluvu. Primátor mesta Vladimír Anďal (KDH) im koncom júna povedal, že mesto výpoveď zmluvy napadlo na súde. Mlčala aj firma.

Poslanci sa k problému vrátili na zastupiteľstve 28. októbra. Tému priemyselný park do programu vsunuli dodatočne. Právnik, ktorý zastupuje firmu Trebišovský priemyselný park, len prečítal vyhlásenie, že mali prísť na rad na zastupiteľstve už pred štyrmi hodinami, a tak konatelia firmy už odišli.

Firma a mesto sa súdia

Hoci chýbala druhá strana, poslanci tému otvorili. Cibere vysvetlil, že mesto si nehnuteľnosti budúceho priemyselného parku prenajalo od firmy Trebišovský priemyselný park na 15 rokov. Na rekonštrukciu hál získalo štátnu dotáciu 5,4 milióna eur. Výstavbu ukončili a park skolaudovali v roku 2007. Potvrdil, že 9. júna 2009 prenajímateľ odstúpil od nájomnej zmluvy pre meškanie úhrady časti nájomného od mesta: "Išlo o 8 900 eur z 21-tisíc."

Priznal, že aktuálne medzi firmou a mestom nie je žiadny právny vzťah: "Mesto podalo žalobu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy." Na pojednávaní 21. októbra sa obe strany dohodli na odročení s tým, že sa pokúsia o mimosúdny zmier. Počas októbra k parku rokovala mestská rada päťkrát. Firma dala mestu návrhy zmlúv. Cibere pripustil, že mesto sa sporí aj o nehnuteľnosti v priemyselnom parku, ktoré získalo na svoj list vlastníctva, čo firma napadla na súde: "Objednali sme právnu službu a dali urobiť právny rozbor."

Chcú 500-tisíc eur ročne alebo odkúpenie parku

Vedúci odboru správy majetku Miroslav Eliáš povedal, že ak nedôjde k dohode, bude to porušenie podmienok pridelenia štátnej dotácie. Ak by mesto muselo vrátiť 5,4 milióna eur štátu, hrozila by mu možno aj nútená správa. Eliáš to nepotvrdil ani nevyvrátil. Systém funguje tak, že mesto si prenajíma park na základe nájomnej zmluvy s firmou z roku 2004 a platí firme nájomné. Naopak, mesto vyberá nájomné na základe zmlúv priamo od investorov. Mesto pri rokovaniach navrhlo, že bude firme platiť nájomné 500-tisíc eur ročne. Ak by od investorov utŕžilo menej ako je táto suma, rozdiel by firme doplatilo. Keby utŕžilo viac, rozdiel by si delili mesto a firma.

Firma to odmietla. Reagovala vlastnými návrhmi na súdny zmier a dvomi zmluvami. V krátkodobej ponúka, aby mesto do 30. apríla 2010 odkúpilo podiel v priemyselnom parku od nich za vopred stanovenú cenu minimálne 13,8 milióna € a vrátilo firme nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Počas platnosti zmluvy má mesto zaplatiť nájomné 500-tisíc ročne. Druhý je návrh na dlhodobú zmluvu do roku 2023, čím by mesto dodržalo podmienku pre udržanie štátnej dotácie. Firma žiada, aby jej mesto garantovalo nájomné 500-tisíc eur, ako aj to, aby akékoľvek nájomné utŕžené nad rámec 500-tisíc eur bolo príjmom firmy až po istú hranicu, kedy by mestu umožnila zníženie garantovaného nájomného. V zmluve si vyhradzuje právo rozhodovať o príchode investorov a dáva ďalšie obmedzenia.

Poslanci: Zmluvy sú pre mesto nevýhodné

Poslanec Jaroslav Papák (nez.) výpoveď zmluvy považuje za scestnú, lebo zistil, že jednou z podmienok zmluvy bola jej nevypovedateľnosť. Tá platí pre obe strany. Za absurdné považuje, že mesto sa zaviazalo po 15 rokoch nájmu celý priemyselný park firme odovzdať za jednu korunu: "Štát investoval 5,4 milióna eur, mesto 280-tisíc eur a firma k tomu príde po 15 rokoch za korunu."

Zverejnil, že k parku sa zišli v roku 2007 na zasadnutí, ktoré bolo neverejné a mali pod tlakom schváliť dodatok k nájomnej zmluve: "Menila sa výška nájomného. Predtým bolo do výšky ročných odpisov, ale v dodatku už boli kalkulácie, ktorým nikto nerozumel."

Podľa Papákovho opisu vtedy firma návrh dodatku odôvodnila tak, že mesto môže podľa výnosu Rady Európy získať v nájomnom od investorov najviac 25 percent z celkových investovaných prostriedkov."

Poslanci vtedy väčšinou hlasov dodatok schválili. "Teraz tu máme zase dva návrhy a v oboch mesto nedostane ani cent z nájomného. Naopak, má prispieť 500-tisíc eur ročne. Takže firma bude celý čas brať nájomné a po roku 2023 dostane majetok za korunu."

Vrátenie peňazí štátu podľa neho mestu nehrozí. "V zmluve bol bod o záložnom práve. Podľa neho mesto založí nehnuteľnosti, ktoré vlastní. V dodatku už bolo, že záložné právo prechádza na tretiu osobu, teda firmu." Podľa neho si preto Sario záložné právo uplatní u firmy.

Cibere reagoval, že Papákom uvedené výhrady boli predmetom rokovaní. Dodal, že výsledkom sú návrhy firmy, ktoré mesto zaslalo ministerstvu hospodárstva a Sariu.

Kúpiť alebo sa súdiť?

Miroslav Halapin (SDKÚ), ktorý bol poslancom aj v čase, keď vzťah medzi mestom a firmou vznikol, uviedol: "Nechceli sme poškodiť mesto, ani zarábať na nájomnom. Prioritou bola zamestnanosť." Podľa neho neexistuje cesta na dohodu s firmou. Odporúča, aby mesto nechalo rozhodnúť súd aj s rizikom, že štát bude chcieť vrátenie štátnej dotácie: "Vždy sa skôr dohodneme so štátom ako s partnerom."

Podobne sa vyjadril aj Jozef Čičatko (Smer). Podľa neho by mesto malo začať zvažovať jeho odkúpenie: "S jasným určením ceny. Tam sa ukáže, či a koľko tam majitelia investovali a akú to má hodnotu. Určil by to znalec. Finančné inštitúcie sú ochotné dať úver, ktorý by sme splácali z výnosov z parku. Vtedy je aj reálna šanca obsadiť park."

Papák je radšej za nájomný vzťah: "Situácia je taká, že dlžníkom síce je mesto, ale ručiteľom firma. Koho si vyberie Sario?"

Čičatko to považuje za riskantné: "Si si istý, že Sario alebo vláda vezmú prostriedky od firmy?"

Dodnes nevedia, kde a koľko firma investovala

Podľa Jána Gregu (SNS) celý spor súvisí s tvrdeniami firmy, koľko do parku investovala: "Keď vypovedala zmluvu, začala tvrdiť, že chce penále 13 miliónov eur, lebo hodnota parku je 26 miliónov eur. Oni tvrdia, že preinvestovali vlastných 5 miliónov eur." Háčik je v tom, že firma investovala bez oficiálneho súhlasu mesta: "Keď sme chceli vedieť, kde sú peniaze investované, dostali sme vyhýbavú odpoveď."

Grega je proti odkúpeniu parku: "Má zlý kredit. Je tu zamestnaných 50 ľudí, z toho 12 z Trebišova."

Podnikateľov obhajoval Ivan Hrdlík (nez.) Považuje za nevhodné, že ich každý kriminalizuje a očierňuje.

Poslanci sa napokon uzniesli, že firmou ponúknuté zmluvy zoberú na vedomie, návrhy zmlúv má posúdiť advokátska kancelária. Za bolo 23 poslancov.

Konatelia firmy voči obvineniam poslancov a vedenia mesta protestujú. Celú genézu a vysvetlenie kauzy priemyselný park zaznamenali písomne a vo forme otvoreného listu poslali všetkým poslancom. Jeho obsah bude predmetom mimoriadneho zasadnutia zastupiteľstva. Koná sa dnes o druhej.

Neprehliadnite tiež

Pacienti okrádajú nemocnice. Miznú vozíky, set-top-boxy aj WC misy

Zlodeji sa ulakomili aj na optický kábel, pokazili tak informačný systém.

Súťaž

Máme pre vás poklad na zaujímavom mieste

Súťažte s Korzárom o zlatú tehličku a ďalšie skvelé ceny.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Za megapodvod minidištanc? Rusov možno na olympiáde omilostia

Rusi túžia vypochodovať na záverečný ceremoniál ZOH pod svojou vlajkou, ale ikstý doping im to možno prekazí.

KOMENTÁRE

Nie je démon, iba sa tak správa. Prečo je Putin pre mnohých Rusov spasiteľom?

Súkromná anketa medzi priateľmi, odborníkmi, rusofilmi i rusofóbmi mi na mnohé zákutia Putinovej zložitej duše pomohli nájsť úplne nový pohľad.

EKONOMIKA

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  5. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  6. Noc architektúry 2018
  7. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  8. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  9. Talent - vzdelanie - úspech
  10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 681
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 675
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 13 286
  4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 593
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 470
  6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 5 472
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 602
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 475
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 3 178
  10. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 098

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop