HOROVCE. Terénna pracovníčka Štefánia Točená priznáva, že to, čo sa im podarí dosiahnuť, sa za pár mesiacov pobytu "vonku" stratí a musia začínať odznovu. Napriek tomu by nemenila.

Prostredníci medzi Rómami a úradmi

V obci Horovce žije asi 900 obyvateľov, z toho asi 200 je Rómov. Väčšina je integrovane v dedine, asi 50 zvyšných Rómov zase v unimobunkách, ktoré obec pre nich získala cez úrad splnomocnenkyne vlády. Komunitná sociálna práca tu cez projekty funguje už piaty rok. "Ten, ktorý beží teraz, je cez Fond sociálneho rozvoja – začali sme vlani v jeseni a je na päť rokov. Je to lepšie, lebo pri dlhšom časovom horizonte sa dá viac dosiahnuť a rolu zohráva aj to, že ma už poznajú. Okrem mňa s komunitou pracuje aj moja asistentka."

Vzájomná dôvera a rešpekt sú atribúty, ktoré pri práci s Rómami podľa Točenej zaberajú: "Vedia, že nič nie je zadarmo aj to, že je veľa vecí, ktoré by sami nezvládli. Stále fungujeme ako prostredníci medzi nimi a samosprávou, resp. ostatnými inštitúciami, ale prax ukazuje, že veľa vecí pochopili a sú samostatnejší. V tom je zmysel našej práce."

Niečo sa podarí, niečo nie

Štefánia Točená tvrdí, že jej práca nie je len o sedení v kancelárii, ale aj o stálom kontakte s komunitou: "V kancelárii sa vybavujú úradné veci, potvrdenia a podobne. Väčšinou im to už len pomôžeme vypísať a po úradoch si pobehajú sami."

S jej pomocou je komunita spokojná. Dušan Kováč (snímka na titulnej strane) sa do Horoviec priženil, žije v dome spolu s manželkou a troma deťmi. "Pani Števka mi pomohla so súdnymi konaniami ohľadne domu. Vďaka nej sa podarilo vybaviť, že sme v hmotnej núdzi, čo sa odrazilo aj pri rôznych príspevkoch a rodina si prilepšila. Najstaršia dcéra už chodí do školy a budem ju tlačiť, aby sa vzdelávala," vysvetľuje.

Priznáva, že jeho snom je dokončiť si strednú školu: "Študoval som ošetrovateľstvo v Michalovciach, chýbal mi posledný ročník, lebo rodičia neboli ochotní ma podporiť. To keby sa dalo."

Prozaickejšie starosti má Milan Redaj, ktorý žije v unimobunkách: "Prehoreli nám rúry, vodu nemáme ani istotu, čo s nami bude. S obcou sa komunikuje ťažko, lepšie je to s pani Števkou."

Pendlovanie do zahraničia komplikuje situáciu

Š. Točená si pochvaľuje prácu s rodičmi, ktorí sú už ochotnejší posielať deti do školy ako kedysi: "Je to aj zmenou vedenia školy - deti chodia do školy pravidelnejšie, viac sa s nimi pracuje a aj rodičia vidia efekt. Navyše, cez deti sa dá pôsobiť aj na rodičov. Nie je žiadnym tajomstvom, že viacerí nevedia písať ani čítať - u nás sa to týka asi 15-20 ľudí."

Behom na dlhé trate označuje neschopnosť rodín hospodáriť s prostriedkami: "Každý má mobil, televízor či DVD, ale často nemajú 20 korún na zaplatenie za stravu pre deti. A ešte berú veci na splátky, nevládzu to platiť, skončí to exekúciou a splátkové kalendáre potom vybavujeme my."

Za najväčší problém, ktorý brzdí komunitnú prácu, považuje pendlovanie rodín do Veľkej Británie a späť: "To, čo sa nám podarí dosiahnuť, je zrazu preč. Na cestovanie najviac doplácajú tí najchudobnejší. Idú tam za vidinou zlepšenia finančnej situácie, ale vracajú sa ešte chudobnejší. Keď sa vrátia, musíme začínať odznova."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín