Pred kováčskou dielňou sa týči Eiffelovka i šikmá veža

Keď umelecký kováč Vlado Eperješi z Nového Ruskova otvorí ťažkú, kovovou čipkou ozdobenú bránu, po pár krokoch stojí pred Sochou slobody, v tieni Eiffelovky, či pod šikmou vežou v Pise.

NOVÝ RUSKOV. Je to šťastný človek. Len čo otvorí ťažkú, kovovou čipkou ozdobenú bránu, po pár krokoch stojí pred Sochou slobody, v tieni Eiffelovky, či pod šikmou vežou v Pise.

Ešte väčšia radosť ho zaplavuje, keď sa pred nimi fotografujú turisti. Umeleckému kováčovi Vladovi Eperješimu z Nové Ruskova ani to nestačí. Rozmýšľa nad ďalšími turistickými atrakciami z celého sveta, ktorými chce ozdobiť malú dedinu neďaleko Trebišova.

Veža pre šejka

Keď sa pred siedmimi rokmi rozhodol ukuť vlastnú Eiffelovi vežu, ľudia z dediny pochybovali o jeho zdravom rozume. Kováč - samouk však sám seba i všetkých Ruskovčanov presvedčil, že nič nie je nemožné. Dnes je spolu s ďalšími symbolmi rôznych krajín sveta najväčšou atrakciou obce.

„Nikdy som v Paríži nebol, ale Eiffelovka ma stále fascinovala. Rozmýšľal som, prečo si ju nepostaviť rovno pod oknami?" - usmieva sa sympatický mladý muž.

Zmenšenú kópiu veže vyrábal vo svojej vyhni takmer dva roky. Pred domov s dielňou sa zaskvela v roku 2005. Odvtedy ju obdivovali stovky turistov.

„Chcel ju kúpiť arabský šejk, ktorý sa náhodou viezol okolo. Povedal som, že nie je na predaj. Bol som ochotný ukuť mu inú. Ale on chcel práve tú..."

Na vlastných chybách

O rok neskôr už stála pred kováčskou dielňou aj vychýrená veža v Pise. Pravda, rovnako ako všetky repliky, päťdesiatkrát zmenšená. Dokonca aj uhol sklonu vernej kópie je rovnaký ako pri origináli.

„Pomáhali mi ju postaviť naši Rómovia. A jeden z nich mi hovorí: Šumná je, len stojí dakus krivo...," spomína kováč.

Na takmer trojmetrovú repliku spotreboval viac ako tonu železa, o polovicu menej ako na vežu Gustáva Eiffela: „Stojí to veľa času, energie i peňazí. Svokor sa ma pýtal: Čo z toho máš? A ja mu hovorím: Radosť!"

Sochu slobody odhalili v Novom Ruskove v lete tohto roku. Vlado Eperješi ju venoval Slovákom, ktorí budovali Ameriku.

„Našiel som si údaje na internete. Zistil som, že ju vyrobili po častiach z medi. Tepanie do medi je v kováčstve špecializovaný odbor. Učil som sa na vlastných chybách..."

Svet je malý

Vlado Eperješi je posadnutý ohňom a železom. Spolu so svojimi zamestnancami dokáže zo žeravého kovu vykúzliť nádherné ploty, brány, zábradlia, nábytok, svietniky, ozdoby do interiéru i exteriéru...

Stále intenzívnejšie sníva o kováčskom múzeu. Chcel ho zriadiť v dome naproti cez cestu. Dielňu s múzeom by mala spájať železná kópia londýnskeho Tower Bridge. „Dom má možno sto majiteľov. Tým pádom je to pasé. Ale vyhliadol som si už pozemok..."

Na trávnik pred umeleckým kováčstvom v Novom Ruskove sa už máločo zmestí. Vlado však rozmýšľa o symboloch ďalších krajín. V hlave sa mu rodí veterný mlyn z Holandska.

„Svet je malý. A ja ho chcem ešte zmenšiť. Chcel by som vyrobiť sto replík. Na to budem musieť veľmi dlho žiť. Škoda, že pri dvoch dcérkach nemám nasledovníka. Ale možno nejaký zaťko prevezme štafetu."