Michalovce sa blysli ďalším rekordom

Zemplínsky jarmok je každoročnou súčasťou kultúrneho života v Michalovciach. Jeho štyridsiaty ročník priniesol aj teraz niečo nové.

MICHALOVCE. Organizátori jarmoku pripravili tentoraz viac aktivít pre deti a mládež a bez zvláštností neostala ani tradičná Ulička remesiel.

Zaujímavosti v Uličke remesiel

Najväčšou kuriozitou na Zemplínskom jarmoku bol pokus o vytvorenie maxiformy na pečenie bábovky. Zhotoviť sa ju pokúsil keramikár Peter Kočik.

"Peter je mojím zamestnancom a je to jeden z najlepších ľudí v strednej Európe v tomto odbore," pochválil Kočika jeho šéf, keramikár Ľubomír Lipai.

Lámanie rekordov už začína byť v Michalovciach tradíciou. "Minulý rok sme zhotovili 135 centimetrov vysoký džbán. Toto je už náš tretí slovenský rekord. Forma sa bude skladať z dvoch častí. Na spodnú časť sa bude nalepovať ešte vrchná. Starý slovenský rekord je forma s priemerom 82 centimetrov. My musíme mať minimálne 90, aby bol rekord uznaný," vysvetlil Lipai.

Po zhotovení bude výrobok ešte pár týždňov schnúť, kým sa vypáli. Kupca zatiaľ Lipai nemá, no budúci rok by sa mohla forma aj skutočne využiť na upečenie maxibábovky.

V uličke sa predstavili aj tradičné remeslá. "Od roku 2001 sa zvonárstvu venujem naostro. Prinútila ma k tomu bieda a prepúšťanie z fabriky, kde som predtým robil. Tak som sa pustil do vlastného biznisu," opísal svoj príbeh Stanislav Otruba spod Veľkého Rozsutca v Malej Fatre. Aj keď mu po pracovnom úraze chýbajú na pravej ruke dva prsty, remeslu sa venuje naplno. "Výroba klasického ovčiarskeho zvonca trvá asi hodinu. My predávame šuliare, to sú podlhovasté zvonce pôvodom pravdepodobne z Detvy, a potom autentické valašské zvonce so širokými plecami z Rumunska, ktoré k nám prišli počas valašskej kolonizácie. Tie najväčšie sú na kravy. Aj keď väčší zvonec sa dá uviazať aj na ovcu, ktorá neposlúcha alebo na barana," poradil Otruba.

Aktivity pre deti

Najväčšiu šancu prejaviť svoju kreativitu mali počas Zemplínskeho jarmoku deti. V Uličke remesiel mala svoj stánok Detská tvorivá dielňa a na námestí neďaleko hlavnej tribúny sa nachádzal Detský Montmartre, kde si mohli aj najmenší pod dohľadom kresliť.

"Detský Montmartre je na jarmoku po prvýkrát. Cítime potrebu ukázať deťom prácu vonku, aby sa zbavili ostychu pred ľuďmi," povedal pôvodca celej myšlienky a výtvarník Miroslav Capovčák.

Okrem malých detí sa okolo stánku Montmartru túlalo aj približne pätnásť študentov. "Máme tu dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili skôr. Sú to študenti základných a stredných umeleckých škôl, ale aj vysokoškoláci, ktorí prezentujú svoju prácu. Mali by sa pokúsiť zachytiť atmosféru mesta počas jarmoku. Každý z nich by mal vytvoriť nejaký portrét, figurálnu kompozíciu a krajinku. Ich výtvory neskôr vystavíme. V nedeľu bude v Zemplínskom múzeu vernisáž. Práce tam budú visieť mesiac. Deti, ktoré si tu rodičia odložia, kreslia voľne. Očakávame veľa detí, keďže priestor je vybraný veľmi vhodne. Verím, že to bude mať pokračovanie," dodal Capovčák.

Detská tvorivá dielňa keramikára Ľubomíra Lipaia sa naproti tomu venovala modelovaniu z hliny. "Deti si môžu vyskúšať točiť na kruhu a výrobky si môžu nafarbiť a vziať aj domov. Sme tu každý rok," povedal Lipai.

Rodičia si viac aktivít pre deti chvália. "Považujem to za skvelý nápad, lebo kým sa moje dieťa učilo kresliť, my s manželom sme mohli pokojne ísť na lacipečeň pod stánky," povedala mamička Mária, ktorú Detský Montmartre nadchol.

"Na Michalovce som hrdá. Pozitívne sme sa zviditeľnili. Navyše, vďaka Uličke remesiel sa tradície uchovávajú a hand-made výrobok, do ktorého majster vdýchol kus seba, priniesol trochu tepla aj do mojej domácnosti," dodala ešte Mária na margo pokusu o rekord a výrobkov v uličke.

Na tieto aktivity však nemajú všetci návštevníci rovnaký názor. "Dokopy tam nebolo na čo pozerať. Prídete a nikde sa nič nepíše, neviete ani, čo za rekord vlastne prekonávajú a polku času tam niečo bolo pod plachtou. Po uličke som sa len prešiel," ponúkol iný pohľad na jarmok študent Lukáš.