TREBIŠOV. Mesto tak po šiestich rokoch prichádza o akademickú pôdu. Vedenie magistrátu avizuje, že bojuje o ďalšiu.
Radosť sa miešala so smútkom
Napätie, ale aj radosť z ukončeného štúdia. Plná sála príbuzných a priateľov. Pôsobivý akt promócie. Gaudeamus znejúci zo stoviek hrdiel. Tak vyzerali stredajšie promócie absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, ktoré sa konali vo veľkej sále mestského úradu. Odovzdávanie vydretých a vytúžených diplomov 67 čerstvým bakalárom a magistrom poznačil smútok. Boli totiž poslednými, ktorí promovali v Trebišove. Počas slávnostného príhovoru dekan fakulty doc. PhDr. Milan Portik, PhD., oficiálne oznámil to, čo študenti aj celé mesto vedelo. Prešovská univerzita v meste po šiestich rokoch končí.
Doštudujú v Prešove
Doc. Portik neskrýval smútok. Pre Korzár priznal, že zrušenie pobočky univerzity súvisí s novou legislatívou, ktorá upravuje aj spôsob financovania štúdia na jednotlivých fakultách univerzít. K bližším okolnostiam financovania sa nechcel vyjadrovať s odôvodnením, že mu to neprináleží hodnotiť. Potvrdil však, že študenti, ktorí už začali štúdium v trebišovskej pobočke, budú od nového akademického roka dochádzať do centrály univerzity do Prešova.
Podľa našich informácií v Trebišove študovali externisti, ktorí na štúdium finančne prispievali vo forme daru. Ten putoval na špeciálny účet, zriadený mestom Trebišov a v plnej výške sa vracal na financovanie činnosti pobočky. Nový zákon všetko zmenil. Po novom financie putujú na fakulty, ktoré rozhodujú o ich ďalšom rozdelení. To spečatilo osud mnohých pobočiek a konzultačných stredísk univerzít na celom Slovensku. Vrátane trebišovskej.
Mesto: Bol to šok, ale bojujeme
Sklamanie z náhleho rozhodnutia univerzity neskrývalo ani vedenie mesta. Viceprimátor Ľubomír Cibere uviedol, že sa to dozvedeli len pred mesiacom: "Chápali sme dôvody, ale aj tak to bol šok. Občanom Trebišova a celého okresu stredisko umožnilo jednoduchší prístup k najvyššiemu vzdelaniu. Aj preto sa mesto snažilo vytvoriť im čo najlepšie podmienky."
Dodal, že mesto v snahe neprísť o akademickú pôdu začalo konať. Mestské priestory, ktoré mala k dispozícii Prešovská univerzita, sú ihneď pripravené pre inú vysokú školu. Nie je vylúčené, že tunajšia akademická pôda bude slúžiť ďalej bez prestávky: "Bojujeme o to. Zatiaľ je záujem zo strany Trnavskej univerzity sv. Cyrila a Metoda a Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity. Rokujeme, ale ono už nejde o to, že to chceme, ale o dohodu, ako to vyfinancujeme. Má sa to uzavrieť na budúci týždeň."
--- minulosť a perspektívy ---
Pohľad dozadu
n O zriadenie akademickej pôdy mesto Trebišov bojovalo od roku 2001. Po množstve rokovaní prednostu Miroslava Velgosa a exprimátora Dušana Poľackého s vedením Prešovskej univerzity otvorila v Trebišove v školskom roku 2003/04 Konzultačné stredisko. Študenti z regiónu mohli študovať odbory Pedagogickej fakulty, Fakulty manažmentu a Fakulty prírodných a humanitných vied. Vedúcim konzultačného strediska sa stal práve Miroslav Velgos, pre ktorého sa akademická pôda a starostlivosť o ňu stala srdcovou záležitosťou. Až natoľko, že po dohode s vedením Prešovskej univerzity vlani aj Trebišov zažil prvýkrát v histórii akt dosiahnutia najvyššieho vzdelania - promócie. Pred tváre akademických honorabilis a spektabilis sa postavilo 117 absolventov všetkých troch fakúlt. Tento rok sa promócie konali druhý- a poslednýkrát. Vysokoškolské diplomy si prevzalo 67 absolventov magisterského a bakalárskeho štúdia Pedagogickej fakulty.
n Podobný problém ako v Trebišove majú viaceré vysoké školy a univerzity. Leitmotívom nepopulárnych krokov je zvýšenie kvality vysokého školstva na Slovensku. V minulosti štát vytváral tlak, aby najvyššie vzdelanie získalo čo najviac ľudí. Vysoké školy aj univerzity na základe spoločenskej objednávky vytvorili širokú sieť pobočiek a konzultačných stredísk pre denných aj externých študentov. Prišli za nimi až do regiónov, aby im prístup k vzdelaniu zjednodušili. Výsledkom je, že až 70 % ukončených stredoškolákov pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Nepísaná medzinárodná norma však hovorí, že to má byť maximálne 30 %. Štát teraz mení taktiku - snaží sa dlhoročný trend zvrátiť, sprísňuje pravidlá prijímania študentov na vysoké školy a tie zase pre študentov. Doc. Portik pripustil, že automatické pokračovanie v magisterskom štúdiu po ukončení bakalárskeho je už minulosťou. "Zo 180 ukončených bakalárov sa u nás na magisterské štúdium dostane len asi 80," skonštatoval. Dekan pripustil, že to slovenským univerzitám značne nabúra systém práce aj financovanie. Vrátane Prešovskej, ktorá je po Univerzite Komenského druhou najväčšou na Slovensku. Podľa nových pravidiel má byť na 1 vysokoškolského pedagóga maximálne 20 študentov.
(lyv)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
