Včera protestovali pred Úradom vlády. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) doručili svoju petíciu a chcú sa s ním osobne stretnúť. Podporilo ich aj 16 starostov obcí regiónu. Minister Becík sa chystá na osobný dialóg priamo v regióne.
ULIČ. Od začiatku júna žije 200 zamestnancov a 70 živnostníkov, ktorí dodávajú služby pre Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) Ulič, štátny podnik (š.p.) v napätí. Minister pôdohospodárstva Stanislav Becík (HZDS) preveril prínos LPM Ulič pri rozvoji vidieka v oblasti medzi Sninou a Novou Sedlicou a rozhodol sa zlúčiť LPM Ulič, š. p, s najväčším š.p- Lesmi SR. Argumentuje, že sa cíti "osobne zodpovedný za hľadanie a iniciovanie nových aktivít, ktoré by priniesli prosperitu regiónu".
Názor ministra na LPM Ulič
Becík v liste 20 starostom obcí okresu Snina uviedol, že potenciál LPM Ulič je oveľa vyšší ako jeho súčasné aktivity. Že lesnícka činnosť je síce na požadovanej úrovni, ale výmera lesov LPM a objem ťažieb dreva nie sú na úrovni podniku, ale iba jednej väčšej bežnej správy. Agropodnikateľskú činnosť, vrátane chovu dobytka, ohodnotil ako priemernú s tým, že takýto podnik "musí mať oveľa vyššiu výkonnosť a ambície ako súčasný LPM". Doplnil, že za posledné tri mesiace jeho ministerstvo zorganizovalo tri celoslovenské konferencie zamerané na chov oviec, kôz, husí, hydiny, koní, včiel, chov kráv bez trhovej produkcie mlieka, využitie dreva, pestovanie zeleniny, alebo aj ovocinárstvo, na ktoré aj napriek jeho "nabádaniu" LPM Ulič neprišiel. V liste uviedol, že odpoveďou z LPM mu bolo, že sa to "neoplatí", čo nemôže akceptovať.
Ministrovo know-how
Starostovia sa v liste dočítali, že sa rozhodol LPM Ulič zlúčiť so štátnym podnikom Lesy SR. Podľa neho je tento podnik garanciou pre oveľa efektívnejšie obhospodarovanie lesného majetku štátu. Možnosťou ďalšieho podnikania LPM je podľa neho výroba lesnej štiepky, aktivizácia drevospracujúceho priemyslu, pestovanie sadbového materiáli pre lesníctvo a okrasné záhradníctvo. Okrem zefektívnenia chovu hovädzieho dobytka s podporou privátnych chovov vidí potenciál rozvoja v chove oviec, koní, hydiny a včiel. Ďalšími aktivitami by podľa neho mohli byť agroturistika, poľovníctvo, činnosti spojené s ochranou prírody. O týchto zámeroch a aj využitím pripravovaných výziev v rámci Programu rozvoja vidieka chce so starostami hovoriť v pondelok 22.júna.
Petícia zamestnancov, list premiérovi
Becíkov list bol odoslaný dva dni potom, čo sa 2.júna rozbehla petícia súčasných, bývalých zamestnancov, živnostníkov a prenajímateľov pôdy LPM Ulič premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). Tí v nej reagovali na informácie, že LPM Ulič by po zlúčení s Lesmi SR mal prejsť pod Odštepný závod Vranov nad Topľou. Porovnávali, že LESY SR žiadajú od štátu dvojmiliardovú pôžičku, hoci LPM Ulič o pôžičku nikdy nežiadal a má vyrovnané hospodárenie. Upozornili, že aj keď LMP obhospodaruje územie Národného parku (NP) Poloniny, na rozdiel od Štátnych lesov TANAP-U, mu na to štát neprispieva. Uviedli, že LPM ročne vyplatí 1 493 726 eur (45 miliónov korún) na mzdy, 1 062 205 eur (32 miliónov korún) na dane a odvody. Celkový priamy ekonomický efekt je podľa nich ročne 220-250 miliónov korún, čím sa necítia záťažou pre štát. Skôr naopak. Do roku 2014 má uzatvorené nájomné zmluvy s 900 vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú podmienkou na získanie peňazí na europrojekty. Ročne cez nich prídu k 195 844 eurám (5,9 miliónom korún). Tvrdia, že ak by prišli o právnu subjektivitu, prišli by aj o ne. Podtónom petície boli obavy z prepúšťania a nejasnosť toho, prečo sa má prosperujúci LPM Ulič zlúčiť s Lesmi SR, ktoré kvôli ekonomickým problémom žiadajú od štátu dvojmiliardovú pôžičku. Pod petíciu proti pripravovaným zmenám sa podpísalo 485 ľudí. Pod list premiérovi za prehodnotenie rozhodnutia MP SR a zachovanie LPM Ulič v doterajšej forme sa podpísalo 16 starostov okresu Snina.
Ministerstvo: LPM pod odštepný závod Vranov nad Topľou
Korzár koncom minulého týždňa oslovil hovorkyňu MP SR Adrianu Jobbikovú. Odkázala nás na hovorcu Lesov SR Jozefa Marka. Na margo reštrukturalizácie Lesov SR odpovedal, že vláda ňou podmienila poskytnutie návratnej štátnej výpomoci na prekonanie ekonomickej krízy. Návratná štátna výpomoc vo výške 67 miliónov eur má poslúžiť na to, aby bol podnik schopný investovať do zakladania, výchovy a ochrany lesov. "V dôsledku výpadku tržieb a padajúcich cien dreva jednoducho nie je schopný generovať prostriedky na zabezpečenie všetkých mimoprodukčných funkcií lesa," zdôvodnil. Vysvetlil, že projekt majú predložiť do konca júna 2009 a začať s ním po schválení vládou od začiatku roka 2010. Doplnil, že zlúčenie LPM Ulič s Lesmi SR nie je súčasťou projektu reštrukturalizácie, ale rozhodlo o ňom MP SR. Jobbiková v pondelok uviedla, že výrazne usporia režijné náklady tým, že lesný majetok štátu spoja do jedného štátneho podniku, pričom sa terajšia výmera lesnej a poľnohospodárskej pôdy štátu obhospodarovaná LMP Ulič rozdelí na dve Lesné správy. Potvrdila, že ich začlenia do odštepného závodu Vranov nad Topľou. Tým sa podľa ministerstva ušetria náklady na celú terajšiu podnikovú réžiu, dokonca zvýšia finančnú stabilitu š.p. a zlúčením zagarantujú vyššiu zamestnanosť. Zamestnanci LPM Ulič ale protirečia, že LESY SR, pod ktoré patrí odštepný závod vo Vranove, v rámci reštrukturalizácie ohlásili zníženie počtu závodov o polovicu.
Zamestnanci: Čo bude so živočíšnou výrobou?
LPM Ulič začal s poľnohospodárskou výrobou v rokoch 1973-77, od roku 1984-89 dostaval všetky na ňu potrebné objekty. Bola prepojená s lesníctvom a drevovýrobou. V súčasnosti chová 950 kusov hovädzieho dobytka. Produkciu mlieka predávajú Humenským mliekarňam. Paradoxne, ovce už chovali. Z dôvodu nedostatku ovčiarskej tradície a po problémoch s odbytom v roku 1994 s chovom skončili. Od rokov 1986-1999 mali s dobrými výsledkami rozmnožovací chov koní plemena norik. Kvôli nasýteniu trhu a stagnujúcemu odbytu ho ukončili. Husi, kvôli podnebiu v tomto vysokohorskom regióne, ľudia v obciach nechovajú. Jeden zo zamestnancov poľnohospodárskej výroby Ján S., ktorý tu odpracoval tri desaťročia, uviedol, že vo výrobe pracuje 65, v sezóne 75 zamestnancov. Nevedia si predstaviť ako bude táto výroba riadená na diaľku z 90 km vzdialeného Vranova ak tam s ňou doteraz LESY SR nemali žiadne skúsenosti? Podľa nich je dobré zachovať súčasný stav. Netaja sa, že ich zaujíma ako LESY SR a ministerstvo s chovom dobytka naložia: "A ako si s ním poradí odštepný závod vo Vranove, ktorý má ekonomické problémy?" Túto otázku Korzáru hovorca Lesov SR nezodpovedal. Pripustil ale, že vranovský odštepný závod v auguste 2008 čerpal kontokorentný úver vo výške 700 miliónov korún, ktorý už čiastočne splatil. Otázka, čo s dobytkom, vraj patrí ministerstvu. Neodpovedala na ňu ani hovorkyňa Jobbiková.
Zamestnanci LPM Ulič pred Úradom vlády
Včera dopoludnia zamestnanci LPM Ulič doručili petíciu na Úrad vlády. Pred budovou stála stovka ľudí z Uličskej doliny. Predseda odborov LPM Ulič Ján Juščík povedal, že sa kvôli zasadaniu vlády s R. Ficom nestretli, no požiadajú ho o to. Zamestnanci sa boja prepúšťania a toho, že si už v regióne so skoro 22% nezamestnanosťou nenájdu robotu. "Včera v rozhlase avizovali, že LESY SR prepustia 800 zamestnancov, z 26 závodov zostane len 13. Ľudia sa boja," povedal. Uviedol, že všetko v LPM Ulič zabezpečujú stáli zamestnanci, zatiaľ čo v Lesoch SR robia živnostníci na dohodu. Ak by sa v Uličskej doline presadil tento trend, ľudia by podľa neho nemali šancu: "Na živnosť treba finančnú hotovosť. Kto ju má z našich zamestnancov? S holými rukami sa v terajšej dobe robiť nedá. Aj keby sa museli dať na živnosť, kto nám zaručí, že budeme mať prácu?" Korzár sa v utorok snažil získať stanovisko vedenia LMP Ulič. Riaditeľ Alexej Németh maróduje. Výrobno-obchodný námestník Štefan Salaj sa ospravedlnil, pretože bol na rokovaní dozornej rady LPM Ulič. Tá podľa našich informácií rokovala mimo plánu zasadnutí. (kor)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
