Pripravila ju Slovenská spoločnosť pre kybernetiku a informatiku(SSKI) v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky(FEI) TU v Bratislave. Pri tejto príležitosti sme požiadali prezidenta SSKI, Prof. Štefana Kozáka, ktorý je rodákom z Veliat, o rozhovor.
Doteraz imZa normálnych okolností sa podobné medzinárodné stretnutia odborníkov konajú výlučne v Bratislave. Prečo ste ho zorganizovali práve v Zemplíne?
Cieľom konferencie bolo okrem odbornej stránky ukázať expertom z oblasti informatiky a zástupom firiem z krajín vyspelej Európy, že Slovensko nekončí pri Banskej Bystrici, ale že minimálne to, čo na západe republiky, nájdu aj oveľa ďalej - na východe, na ktorý sa od revolúcie akosi zabúda. Mám s nimi úzke kontakty cez rôzne projekty, realizované Katedrou automatizovaného riadenia FEI TU, ktorú vediem. Sme v priamom styku s veľkými firmami, pre ktoré vyvíjame nové informačné technológie a modely automatizovaného riadenia. Chcel som ich sem dotiahnuť, vymeniť si s nimi odborné znalosti a zároveň im ukázať nielen krásy Zemplína, ale aj existujúce podniky a miesta, kde bude v budúcnosti možné stavať nové závody.
Stále sa však tvrdí, že východu republiky chýba infraštruktúra, potrebná k tomu, aby sem boli investori ochotní prísť...
To je výhovorka. Keďže som odtiaľto a ešte mi tu žije otec, zavítam sem niekoľkokrát ročne. Nevšimol som si, že by bol nejaký výrazný kvalitatívny rozdiel medzi hlavnými cestami tu a na západe republiky. Na druhej strane ma bolí, keď prechádzam krajom od Ladmoviec po Cejkov a vidím opustené výrobné haly a ľudí, ktorí bezcieľne a beznádejne sedia na priedomiach. Je obrovským nezmyslom, aby tunajší mladí, šikovní ľudia odchádzali za prácou do Bratislavy, resp. na Západ, keď sa to dá aj naopak vytvoriť podmienky, aby mohli zostať doma a vrátili tomuto regiónu progres, ktorý z neho od revolúcie vyprchal.
Ako sa to podľa vás dá, keď sa všetci investori orientujú takmer výlučne na západ republiky?
Doteraz im totiž tí, ktorý mali vplyv na ich dotiahnutie, ukázali len Primaciálny palác, pamätihodnosti Bratislavy a tým to skončilo. Chyba, už na tejto konferencii niektorí zástupcovia firiem pochopili, že je tu nielen obrovský ľudský potenciál, ale že Zemplín je aj strategicky lukratívnym miestom pre investície. Nie z Bratislavy, ale odtiaľto bude blízko pri budúcej expanzii na východné trhy a kto to pochopí, vyhrá.
Prvý impulz a iniciatíva však musí ísť aj zo Zemplína samotného....
Iste. Žiaľ, všetky posty, kde sa rozhoduje o budúcnosti, sa obsadzujú na základe politickej nominácie. Výsledkom je, že v Zemplíne vlastne absentuje cielená, koordinovaná stratégia rozvoja. Nikde vo svete som nevidel také rozdiely medzi regiónmi ako u nás. Aj keď niektorý krátkodobo upadá, po čase sa mu podarí pozviechať a po páde nasleduje opäť rozvoj. U nás to vyzerá tak, že z pádu jedných profitujú druhí a nemá to konca. Chce to novú krv.
Prvá fáza, dotiahnuť sem odborníkov a firmy, sa vám podarila. Bude aj ďalšia, ktorá prinesie do Trebišova vytúžené pracovné príležitosti?
O to práve išlo. Počas konferencie sme navštívili EVO Vojany, Vagónku, prezreli sme si priemyselné časti okresu a stretli sme sa s riaditeľmi tunajších firiem. Potešila ma účasť primátora mesta, ale zamrzela neúčasť kohokoľvek zo štátnej správy. Vytypovali sme potenciálnu lokalitu, kde by v krátkom čase mohla vzniknúť priemyselná zóna. Ako prví zareagovali Belgičania a plánujú tu investovať. Ale nielen oni. Do troch rokov by tu mohlo úplne reálne vzniknúť 2000-2500 pracovných príležitostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
