uskutočnilo v Trebišove. Okrem predsedu KSK Rudolfa Bauera a zástupcov krajskej samosprávy sa na ňom zúčastnili starostovia zainteresovaných obcí, štátnej správy a tretieho sektora, operujúceho v regióne Tokajskej vinohradníckej oblasti. Cieľom stretnutia bolo aktualizovanie podkladov k zápisu slovenskej časti Tokajskej oblasti do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V území, navrhnutom do zápisu sa nachádza 7 obcí Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové mesto, Veľká Bara, Veľká Tŕňa a Viničky. V snahe skoordinovať svoje aktivity v mikroregióne vzniklo pred dvoma rokmi Združenie tokajských obcí, v ktorom sú okrem spomínaných obcí aj Borša, Zemplín a Ladmovce. "Všetky budúce rozvojové aktivity však úzko súvisia so zápisom Tokaja do svetového dedičstva, čo vôbec nebude jednoduché. Na maďarskej strane, kde je asi 5500 hektárov tokajských viníc, totiž posudzovacia komisia napokon uznala a zapísala len 35 hektárov, ktoré splnili prísne kritériá pokiaľ ide o autenticitu a zachovanie pôvodného charakteru. Vzhľadom na to, že v mikroregióne sa dlhé roky robili rôzne zásahy, ktoré nie vždy boli v súlade s danými pravidlami hospodárenia a menili charakter krajiny, bude veľmi ťažké nájsť a vytypovať aspoň malé územie, ktoré by malo šancu sa o zápis uchádzať," skonštatoval riaditeľ trebišovského Regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva(RO MP SR) Jozef Cifranič.
Podľa jeho slov má medzinárodná kauza o značke Tokaj pôvod v dohovoroch v rámci bývalej RVHP. "Celá slovenská časť Tokaja totiž za totality slúžila len na pestovanie hrozna, ktoré sa potom vyvážalo do Maďarska, kde sa finalizovalo tokajské víno. Recipročne bývalé Československo dostalo voľnú ruku pri výrobe plzenského piva," vyjadril sa J. Cifranič. Na uznanie značky sa z neznámeho dôvodu zabudlo aj pri vytvorení štátneho podniku Tokaj v roku 1991, ktorý vznikol delimitáciou časti Západoslovenských vinárskych závodov. "Žiaľ, v tom čase bývalá federálna vláda povolila enormný dovoz lacných francúzskych a španielskych vín, takže opäť len pokračovala v ignorantskom trende, ktorý nastolila RVHP," dodal riaditeľ RO MP.
Ľady sa začali konečne prelamovať až vlani, kedy Maďarsko po sérii diplomatických rokovaní so slovenskou stranou bolo konečne ochotné akceptovať, že Tokaj existuje aj na území Slovenska a súbežne sa snažilo o zápis do UNESCO, čo sa mu aj podarilo. "Na slovenskej strane však Tokajská oblasť predstavuje len 908 hektárov, pričom rodivé vinohrady sú na necelej polovici," povedal J. Cifranič. Jeho slová unisono potvrdili aj starostovia tokajských obcí. "Už roky existuje tendencia postupne znižovať plochu vinohradov. V regióne vládne diktát spracovateľov, ktorí nemajú záujem hrozno pestovať, len ho vykupovať. Im pôdu netreba, ale ani ju nevrátia," uviedol starosta Bary Albert Csizmadia. Naviac, podľa jeho slov majú tokajské samosprávy podozrenie, že štátne dotácie niektorí podnikatelia nevyužívajú na určené účely. Pomocou štátnych peňazí by mali vinohrady rekonštruovať, resp. vysádzať nové, ale realita je iná.
Táto informácia značne prekvapila Rudolfa Bauera. "Vo vládnom materiáli je uvedené, že do oblasti v prvom polroku 2002 cez dotácie prišlo viac ako 38 miliónov korún, pričom práve na obnovu vinohradov bola určená viac ako polovica. O minimálne rovnakú sumu plánuje krajská samospráva požiadať aj pre budúci rok. Ale len za predpokladu, že existuje garancia ich účelového využitia," povedal R. Bauer. Ako dodal, na budúce stretnutie, ktoré by sa malo uskutočniť opäť v Trebišove do dvoch mesiacov, plánuje KSK pozvať aj zástupcov podnikateľského sektora a Pozemkového fondu. "Naším cieľom nie je plochu vinohradov znižovať, ale naopak," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
