explozívna epidémia hepatitídy typu A. Do stredy večer skončilo na infekčnom oddelení humenskej nemocnice 22 detí a traja dospelí. Podľa primára oddelenia a okresnej epidemiologičky, tento stav ešte nie je konečný. Pravdepodobnou príčinou jej vzniku boli vytekajúce žumpy a nedostatočná hygiena.
"Prvý prípad infekčnej žltačky sme zaevidovali ešte na konci augusta a potom bol takmer dva týždne kľud. Ešte v tom čase sme nariadili zvýšený zdravotný dozor nielen v osade, ale navštívili sme aj školy, v ktorých mohlo dôjsť ku kontaktu potenciálne chorých detí so zdravými. Časť detí sme preventívne zaočkovali gamaglobulínom, ďalšie dostali vakcínu proti žltačke. Žiaľ, od polovice septembra v priebehu niekoľkých dní chorých enormne pribúdalo a epidémia nadobudla explozívny charakter," uviedla pre náš denník vedúca oddelenia epidemiológie infekčných chorôb humenského ŠZÚ MUDr. Anna Sovšáková. Podľa jej slov sa očkovanie napokon ukázalo ako neúčinné, lebo deti, ktoré jeden deň dostali 1200-korunovú vakcínu, skončili na druhý deň v nemocnici.
Ako sa vyjadril primár infekčného oddelenia humenskej NsP MUDr. Jaroslav Nemjó, v priebehu ostatných dní, kedy počet hospitalizovaných pacientov rástol geometrickým radom, museli preorganizovať prácu na celom oddelení. "Kapacitne sme ešte nie celkom vyťažení, ale štruktúra pacientov nie je veľmi priaznivá a vyžaduje si individuálny prístup. Nie každý deň máme na oddelení dvadsať malých detí vo veku od 5 do 9 rokov. Museli sme posilniť denné služby," vyjadril sa na margo epidémie. Ako dodal, u žiadneho z detí zatiaľ nenastali vážnejšie komplikácie a v priemere po dvoch až troch týždňoch odídu domov. "Žltačka má inkubačnú dobu až 6 týždňov, takže počet pacientov ešte asi nie je konečný, ale sme na to pripravení," dodal.
Podľa MUDr. Sovšákovej podobná situácia v rómskych osadách nie je žiadnou výnimkou a opakuje sa v pravidelných cykloch. "Takmer každý rok máme epidémiu žltačky v niektorej z nich. Vlani to bolo Zbudzské Dlhé. Každá je časovanou bombou a pri aktuálnom spôsobe života Rómov je len otázkou času, kedy ktorá vybuchne. Dôvodom je vždy nedostatočná hygiena a špina v okolí obydlí," skonštatovala. Ako dodala, v prípade sninskej Kostrubáne je iróniou, že zdrojom nákazy sú žumpy, ktorým práve odzváňa. Mesto sa totiž rozhodlo celú lokalitu na vlastné náklady odkanalizovať. "V lokalite sú štyri žumpy. S ich čistením boli stále problémy, lebo sa enormne zapĺňali. Mesto v minulosti a dokonca aj po nedávnom odkúpení bytov tamojšími nájomníkmi, do ich čistenia vrazilo nemalé peniaze. Žiaľ, bezvýsledne. Preto sme sa v záujme prevencie a ochrany zvyšku mesta rozhodli celú lokalitu odkanalizovať. Práve pred mesiacom sa napojili prvé bytovky a v krátkom čase bude mať kanalizáciu aj zvyšok tamojších obyvateľov, ktorí bývajú v súkromných domoch. Žiaľ, žltačka na ukončenie kanalizácie nepočkala," vyjadril sa na margo epidémie viceprimátor mesta Pavol Marinič.
Podľa jeho slov mesto do celej akcie investovalo takmer dva milióny korún. Vzhľadom k havarijnej situácii ho však čakajú ďalšie investície navyše. Jediným riešením ako raz navždy vylúčiť žumpy ako potenciálny zdroj nákazy je zasypať ich. "Od stredy tam pracujú ľudia z VPP a vodární. Všetky žumpy vyprázdňujú, dezinfikujú chlórovým vápnom a chloramínom a potom ich zasýpajú. Zostane len jedna, ktorá poslúži, kým sa na kanalizáciu nenapoja aj zvyšní obyvatelia," povedal prednosta. Podľa okresnej epidemiologičky, celý tento cirkus bude stáť štát asi 2,5 milióna korún. "Časť prostriedkov zaplatia poisťovne, zvyšok sa stiahne zo špeciálne fondu ministerstva zdravotníctva, určenému na riešenie krízových epidemiologických situácií," uzavrela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
