regiónu. Nultý ročník plenéra pripravila nezisková organizácia Rozvoj, n. o., v spolupráci s Regionálnym osvetovým strediskom Trebišov a spoločnosťou Kuprekrea, s. r. o., ktorá je majiteľom kúpeľov.
"Myšlienka priviesť do malebného prostredia kúpeľov ľudových umelcov vo mne tlela už dlho. Najviac inšpirácie som nazbieral počas návštev podobných podujatí v Raslaviciach či Janove a povedal som si, prečo by monumentálna ľudová tvorba nemohla zdobiť aj lesopark, ktorý je súčasťou tunajšieho areálu. Podarilo sa mi skontaktovať s niektorými umelcami a výsledky ich týždennej práce zostanú v kúpeľoch, kde ich vytvorili a skultúrnia tunajšie prostredie," uviedol majiteľ kúpeľov Juraj Horkaj. Ako dodal, na plenér prišlo šesť rezbárov a dvaja sochári zo všetkých končín regiónu. Plány organizátorov trochu nabúralo nevypočítateľné počasie a tak napokon prvé dni týždňa museli tráviť v spoločenskej miestnosti.
Pod zručnými rukami skúsených umelcov z neforemných kusov dreva či kameňa ožívali postavy vinárov, žien s košíkmi plnými hrozna, či mytologických slovanských symbolov, ktoré deň po dni dostávali konkrétnejšiu podobu. "Keďže sa nachádzame na okraji svetovo známej tokajskej oblasti, požiadal som umelcov, aby svoje diela tvorili v duchu vinárskych tradícií," vysvetlil Juraj Horkaj. V čase našej piatkovej návštevy sa na Byštianske kúpele konečne usmialo slniečko, ktoré umelcov vylákalo do exteriéru. Okolím sa šírila vôňa dreva, poddávajúceho sa razantným nárazom dláta a kladiva. Okrem nich sa však kúpeľmi ozýval aj zvuk motorovej píly, ktorú väčšina rezbárov používa pri náčrte základných tvarov budúceho monumentu. "Prečo by sme si ňou neuľahčili prácu, keď je súčasťou civilizačného pokroku? Pravdaže, musíte vedieť ako a kedy ju použiť," povedal Stano Polka z Košíc.
Ako dodal "benjamín" plenéra, len 33-ročný Marek Mikluš z Klenovej pri Margecanoch, máloktorý z nich si robí skice, lebo zbytočne zaberajú čas. Drevu sa síce venuje odmala, ale systematickej tvorbe sa začal venovať až pred rokom a pol. "Zatiaľ som robil len komornejšie interiérové diela. Prvý dvojmetrový monument som vytvoril až na nedávnom janovskom plenéri, ktorý bol mojím prvým. Moje skúsenosti sa síce nedajú porovnať s ostrieľanejšími kolegami, ale aj ja už viem v každom kuse dreva rozpoznať obrysy diela, ktoré z neho vznikne," povedal. Jeho slová potvrdil aj plenérový veterán Ján Krajči z Košíc, ktorý sa na rozdiel od Mareka venuje práci s drevom už celé desaťročia. "Prvé drobné som poslal do ÚĽUV-u ešte v roku 1975 a odkázali mi, že mám na sebe ešte trochu popracovať," zaspomínal si dnes už 60-ročný rezbár.
Po dvoch rokoch sa jeho spolupráca s touto inštitúciou rozbehla naplno, ale na tvorbu rozmerných diel si počkal až po zmene režimu. "Prvé som urobil počas Raslavického plenéru v roku 1997. Odvtedy som podobných podujatí absolvoval desiatky. Táto socha vinára, ktorá je už takmer hotová, bude tridsiata tretia. Najväčšia mala 3,5 metra," skonštatoval J. Krajči. Jeho diela už obleteli celý svet, jeho klientom bol dnes už nebohý Svetozár Stračina, Milan Sládek, súčasný prezident republiky, bývalý veľvyslanec USA na Slovensku Ralph Johnson a mnohí iní. Rezbárstvo učarovalo už v mladosti i ďalšiemu Košičanovi Stanovi Polkovi, ktorého tvorba je charakteristická osobitým umeleckým rukopisom v štýle El Greco. "Mojím prvým kritikom i zákazníkom bol dedinský farár. Vo svojej tvorbe sa orientujem na tému ženy vo všetkých jej podobách. Monumenty som začal robiť v roku 1980 vo Východnej dodnes tam stojí môj Starec, sadiaci lipku a Zvonkár," vrátil sa desiatky rokov dozadu.
Nevyčerpateľnej téme ženy a materstva sa v svojej tvorbe venuje aj kamenár Ladislav Staňo z Valalík. Jeho diela sa však nesú v modernejšom štýle a mnohé majú už abstraktný nádych. V nepoddajnom travertínovom monolite sa v čase našej návštevy rodila metrová soška starenky. "Robím aj do dreva, ale kameň mi je bližší. A nielen kvôli tomu, že je trvácnejší," povedal sochár.
Atypické a málo prebádané slovanské symboly, legendy a božstvá, sú zase ústrednou tému kamenných sôch, ktoré vychádzajú spod rúk Tibora Gurína zo Spišskej Novej Vsi. S tvrdým materiálom je, ako hovorí, dobrý kamarát, lebo dlhé roky pracoval ako baník. Dôkazom jeho slov je, že pri našom rozhovore sa v jednom z najtvrdších materiálov žule, začínala rysovať asi polmetrová tvár. "Čerpám z legiend a dostupnej literatúry. Na základe poznania sa do kameňa snažím zhmotniť etapu našich dejín, ktorá je veľmi malo prebádaná, artefaktov z nej je žalostne málo a sú roztratené po Európe," vyznal sa umelec.
Porozprávať sa so všetkými sochármi, medzi ktorými nechýbal ani iniciátor janovských plenérov Pavol Šarišský, Miro Janič z Breznian či Prešovčan Dušan Brandis, nebolo možné. Jedno je však, isté to, čo vyšlo spod ich rúk, naveky bude zdobiť Byštianske kúpele a všetkým bude pripomínať nielen to, že sú vo vinárskom kraji, ale aj to, čo dokáže vytvoriť šikovná ruka ľudového umelca. Jediné obavy majiteľa kúpeľov sú nasmerované na potencionálnych barbarov, ktorí sa vyžívajú v ničení čohokoľvek, čo vytvorila ľudská ruka a um..."Dúfam, že sa mýlim a porekadlo "načo hádzať perly sviniam", sa nepotvrdí," uzavrel Juraj Horkaj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
