tieto riešenia sa pohybujú na tenkom ľade, ale ako musel priznať aj šéf sekcie vysokých škôl na ministerstve školstva, zákon neporušujú, iba ho obchádzajú. Nikoho z toho hlava nebolí. S výnimkou študentov, ktorí oficiálne za štúdium neplatia, ale v skutočnosti platia.
Jedni tzv. dobrovoľné sponzorské príspevky, druhí za tiež dobrovoľné sústredenia, ktoré si v rámci akýchsi združení založili učitelia školy a podobne. Niektoré vysoké školy, ako napríklad Trnavská univerzita, našli iný spôsob. Ešte koncom marca, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona o bezplatnom štúdiu, predložili externým študentom michalovskej pobočky Fakulty masmediálnej komunikácie doplnok k predtým uzavretej trojročnej zmluve, ktorým sa študenti zaviazali dobrovoľne platiť poplatky aj ďalšie dva roky, teda do skončenia štúdia.
"Predtým nás upozornili, že podpísať dodatok nemusíme, ale nikto nám nezaručí, že štúdium dokončíme," informoval nás jeden zo študentov. Samozrejme, všetci, ktorí nechceli skončiť ako bakalári, dodatok podpísali.
K tým vysokým školám, ktoré sa rozhodli pre razantnejší postup, patrí aj Ekonomická univerzita. Aj v našom denníku ste sa mohli pred pár dňami dočítať, že v michalovskej pobočke jej košickej Podnikovohospodárskej fakulty tohto roku jednoducho prvý ročník externého štúdia neotvorili. Rovnako si počínali aj niektoré ďalšie vysoké školy, medzi nimi aj Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity a iné.
Suma sumarum slovenské vysoké školy prijali v tomto školskom roku do prvých ročníkov externého štúdia šesťtisíc ľudí, čo nie je ani polovica z vlaňajšieho počtu.
Ťažko vysokým školám vyčítať ich postup. Bránia sa nedostatkom peňazí a nepomáhajú ani argumenty ministerstva, že tohto roku dostali na externých viac peňazí zo štátneho rozpočtu ako vlani. Vraj táto suma predstavuje 30 percent z výdavkov na denných študentov, čo je o 20 percent viac ako dostali minulého roku.
Faktom je, že vysoké školy ešte pred prijatím nového vysokoškolského zákona upozorňovali, že zrušenie poplatkov za externé štúdium bude klincom do jeho rakvy, pretože jednoducho nebudú mať peniaze na to, aby mohli zaplatiť učiteľov a všetky náklady spojené s touto formou štúdia. Nepomohlo. Teraz sa bránia ako vedia.
Jedni zákon obchádzajú, druhí sa naštvali a externistov jednoducho zo svojho "zoznamu" vyčiarkli. Čo však majú robiť učitelia či iní pracovníci verejnej sféry, ktorých zamestnávateľ zaviazal doplniť si vzdelanie, pričom forma externého štúdia predstavuje pre nich jedinú možnosť ako túto podmienku splniť?
Iste, toto nie je problémom vysokých škôl. Malo by to však byť problémom minimálne ministerstva školstva. V spomínaných prípadoch sa dokonca dostáva do zaujímavého rozporu so sebou samým. Na jednej strane pracovníkov svojho rezortu zaviaže v limitovanom čase doplniť si vzdelanie, na druhej strane im túto možnosť nepriamo berie.
Vysoké školy síce prišli na to, ako trafiť klinec po hlavičke a neudrieť si pritom po prste, ale napriek tomu kladivko zákona po prstoch nemilosrdne udiera. Samozrejme, tým, ktorí sú v celom prípade najbezmocnejší. Ľuďom, ktorí externe študujú na vysokých školách alebo sa chystali študovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
