výstavbu prívodu a rozvodov pitnej vody v južnej časti Zemplína a starostu Novosadu Jána Kapajku totiž stále nie je jasné, kto vlastne bude prijímateľom pomoci z fondu ISPA.
Myšlienka vybudovania vodovodu v tejto časti regiónu je stará už niekoľko rokov, lebo dlhoročné rozbory tunajšej vody poukazovali predovšetkým na nadmerne vysokú koncentráciu dusičňanov v nej. "Rozhodli sme sa preto požiadať o financie z fondu ISPA a v roku 2000 sme vytvorili záujmové združenie, v ktorom je v súčasnosti 33 obcí. Projektová dokumentácia z dielne bratislavskej firmy Hydrocoop, s.r.o. nás stála takmer pol milióna korún. Rozpočtový náklad stavby predstavuje 630 miliónov korún," uviedol pre náš denník Ján Kapajka. Pôvodne združenie plánovalo zahrnúť do projektu aj kanalizáciu, háčik však bol v tom, že všetky európske štrukturálne fondy žiadajú participáciu slovenskej strany minimálne vo výške 25 percent.
"S kanalizáciou by mala stavba hodnotu 2,3 miliardy. To by pre nás znamenalo zohnať takmer 600 miliónov korún, takže sme sa napokon rozhodli len pre vodovod. Žiaľ, ministerstvo životného prostredia, kam projekt ešte v roku 2000 putoval, ho zamietlo práve s argumentom, že v ňom chýba kanalizácia," vysvetlil peripetie okolo zháňania peňazí na vodovod predseda združenia. Podľa jeho slov je to viac než zaujímavé, lebo práve v tom čase prešiel schvaľovacím procesom na ministerstve veľmi podobný projekt obcí v okolí Veľkého Krtíša. "Upozornil som na to aj počas jednej z návštev podpredsedu vlády Ľubomíra Fogaša s otázkou, či náhodou nejde o politický lobing SMK. Asi pol roka sme sa krútili do kruhu, ale v roku 2001 ministerstvo projekt definitívne zaradilo do kategórie odporúčaných," povedal Ján Kapajka.
Ako dodal, pri jednom z rokovaní, ktoré už prebiehali na medzinárodnej úrovni, ho zástupcovia EÚ ohodnotili ako veľmi kvalitný a deklarovali mu maximálnu podporu. "Pred troma mesiacmi sa však situácia obrátila o 180 stupňov. Združenia obcí údajne prestali byť pre Európsku úniu vhodnými partnermi a teda nemôžu byť prijímateľmi predvstupovej pomoci z fondu ISPA. Naše združenie dostalo z ministerstva životného prostredia odporúčanie, aby sa spojilo s Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, ktoré budú pre Európu akceptovateľné," skonštatoval Ján Kapajka. Ako dodal, nielen 33 obcí na juhozápade Zemplína, ale ani starostovia Michalovského okresu, ktoré sú so svojím projektom podstatne ďalej, tento náhly zvrat nechápu.
"Je totiž známe, že vodárne sú už jednou nohou v transformačnom procese, t.j. v prípade prerazenia projektu dostanú spomínaných 75 percent prostriedkov už súkromné spoločnosti," zamyslel sa starosta. Podľa neho však združenie nemá inú možnosť ako prijať nové pravidlá hry. "Napriek tomu, že sme už do projektu vrazili peniaze, rozhodli sme sa odovzdať štafetu VVaK. Prvé rokovania s nimi by sme mali mať v priebehu niekoľkých dní," uzavrel Ján Kapajka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
