"Vyše 50 milimetrov zrážok, ktoré v minulých dňoch spadli, je na jesenné obdobie veľmi veľa. Zastavili zber kukurice, cukrovej repy, slnečnice, prípravu pôdy pod oziminy aj ich sejbu. Na mnohých parcelách už stojí voda a keďže meteorológovia nepredpokladajú, že by sa raz počasia v najbližších dňoch zmenil, situácia je veľmi vážna. V zemi je ešte cukrová repa, pritom cukrovar v Rimavskej Sobote už nemá zásoby na skládkach. Slnečnicu treba pozberať ešte z asi 1 300 hektárov, tiež kukuricu na zrno, z ozimín je v zemi iba raž a podstatná časť ozimného jačmeňa. Pšenicu stihli pestovatelia vysiať iba na 28-percentách plôch," charakterizuje situáciu v okrese Trebišov riaditeľ Regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva Ing. Jozef Cifranič. Podľa neho parciel, kde môže ešte technika vstúpiť, je v tomto dolnozemplínskom okrese ako šafranu.
Podobná situácia je aj v okresoch Michalovce a Sobrance. Tamojší pestovatelia ozimnej pšenice z plánovanej plochy 17-tisíc 500 hektárov osiali zatiaľ iba niečo vyše 18 percent. Pritom podľa pôvodného agrotechnického termínu má byť ozimná pšenica v lôžku do 15. októbra. "Tento termín sa kvôli vírusovým chorobám posunul o 10 dni, tak to odporúčal poľnohospodársky výskum, ale zase je tu riziko počasia. Keby sa so sejbou začalo okolo 25. septembra, mohli sme byť ďalej. Zatiaľ sa to v oboch okresoch podarilo iba štyrom poľnohospodárskym podnikom a to v Choňkovciach, Blatnej Polianke, Blatných Revištiach a v Pavlovciach nad Uhom. Tí už osiali vyše 50 percent plánovaných plôch", hovorí Ing. Štefan Čižmár z michalovského Regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva. Dodáva, že pestovatelia hustosiatych obilnín majú pod oziminy pripravených 60-70 percent plôch, akurát ich nestihli vysiať. Vytrvalý dážď tieto plochy zalial, čiže pred sejbou ich bude treba opäť "dvíhať". A to sú ďalšie náklady navyše.
Poľnohospodárov v oboch spomínaných okresoch čaká ešte okrem pšenice dosiať aj ozimný jačmeň a pozberať značnú časť úrody slnečnice, kukurice na zrno i cukrovej repy. "Tá je pod strechou asi z 30 percent plôch. Ťažké mechanizmy nemajú šancu dostať sa k nej. Kde sa dá, poľnohospodári využívajú čas na náhradné práce, robia hlbokú orbu. Lenže takých parciel, kde môžu traktory vstúpiť, je veľmi málo", uzatvára Š. Čižmár.
Podľa informácie z vodohospodárskeho dispečingu PBaH v Košiciach daždivé počasie v Zemplíne výraznejšie neovplyvnilo hladiny tamojších riek. Mierne stúpli iba Latorica a Bodrog. Vodné nádrže Zemplínska šírava a Domaša nie sú naplnené ani na polovicu svojej kapacity, Starina je naplnená na 66 percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
