ale niekto to už urobiť musí
Katarína LUKÁČOVÁ
Novoty, ktoré sa chystá nový minister zdravotníctva zaviesť do skapínajúceho systému, zdvihli poistencom adrenalín. Bodaj by nie, veď navrhované doplácanie na stravu, za lôžko i za recept sa týka občana a ten sa búri. Najmä keď si zráta, že to nebude jediné zdraženie, ktoré ho čaká. K rapídnemu zvýšeniu cien vody, stočného, elektriny , tepla a plynu je tu ďalšia ruka, ktorá siaha na jeho úbohé vrecko. " Možno, že ľudia v Bratislave si to môžu dovoliť, temer všetci majú robotu a platy aspoň raz také ako u nás. Už teraz doplácame na lieky a nie málo. V ústave je napísané, že každý má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Lenže u nás je aj ústava iba zdrapom papiera", rozčuľuje sa pani v preplnenej čakárni u lekára a všetci jej pritakajú. Nenájde sa nikto, kto by jej vysvetlil, že na Slovensku sa vždy ľahšie sľubovali ružové zajtrajšky ako napĺňali, a že zdravotníctvo už dávno u nás nie je zadarmo. Len si spomeňme na úplatky a bakšiše, za "sociku" dokonca aj za obstaranie účinnejších, ale drahých liekov. V skutočnosti celkom zadarmo nikdy nič nebolo a to, čo bolo, sme si nevážili a nevážime dodnes. Temer každý z nás má vo svojom okolí zdravých-nemocných, ktorí z nedostatku inej činnosti obiehajú ambulancie lekárov a z každej si odnesú minimálne jeden plne zapísaný recept. Do týždňa ich nazberajú najmenej tri - štyri a doma hromadia v šuflíkoch lieky, ktoré sú im nanič, ale iným by mohli pomôcť. Účty niektorých poistencov by mohli byť veľmi zaujímavým a poučným čítaním nielen pre nich samotných, ale hlavne pre poisťovne. Ktovie prečo nie sú samozrejmosťou rovnako ako napríklad účet za telefón?
Na druhej strane si myslím, že doplácať 700 korún na týždenný pobyt v nemocnici si veľa dôchodcov a nezamestnaných nebude môcť dovoliť. Aj keď je pravdou, že doma človek tiež musí jesť, v nemocnici k tomuto výdavku treba pripočítať aj ďalšie. Napríklad za vodu na pitie, za jedlo na prilepšenie, pretože to nemocničné sa mnohorazy nedá jesť. Dôchodca zo 4 a pol tisícovým dôchodkom si nebude môcť dovoliť za týždenný pobyt v nemocnici doplatiť 700 korún, keď ešte bude platiť za recept a doplácať na lieky. Lenže tento problém by nemal riešiť minister zdravotníctva ale rodiny a sociálnych vecí. Skrátka, ak na reformu v zdravotníctve naviaže zdravá a dobre fungujúca sociálna sieť, nikto nemusí mať obavy, že ho pobyt v nemocnici zruinuje. Je však veľmi pravdepodobné, že z lôžok v týchto zariadeniach odídu starí ľudia, ktorých si tam príbuzní ešte často "odkladajú", aby si od nich "oddýchli". Lenže aj problém týchto ľudí prislúcha riešiť niekomu inému ako zdravotníctvu.
Nemyslím si však, že zavedenie spomínaných poplatkov vytiahne tŕň z päty kolabujúcemu zdravotníctvu. Možno iba trochu uvoľní zovretie pod hrdlom nemocniciam a mnohých z nás naučí hospodárnejšie zaobchádzať s liekmi. To, čo postaví zdravotníctvo z hlavy na nohy je zavedenie systému, ktorý prinúti poisťovne hospodáriť s peniazmi poistencov a nie iba ich distribuovať na základe faktúr, systému, ktorý nedovolí štátu naďalej zvyšovať dlžoby za svojich poistencov a v neposlednej rade systému, ktorý vnesie transparentnosť do vzťahov v zdravotníctve. Nemocnicami počínajúc, poisťovňami, lekárňami, výrobcami a distribútormi liekov, ambulantnou i špecializovanou lekárskou starostlivosťou končiac. Ako poistencom nám zostáva iba veriť, že minister sa s rovnakým revolučným entuziazmom obuje aj do tejto sféry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
