konfliktov, obdobia úpadku i rozkvetu mesta. Nenašli ich zlodeji, ani archeológovia, odolali aj niekoľkým rekonštrukciám a stavbárskym prácam v meste.
Až do tohtoročného leta ležal priamo v centre mesta pred Prvou komunálnou bankou zakopaný poklad. Náhodou ho našla až pätica brigádnikov, ktorá pripravovala výkop pre plynovú prípojku. V hĺbke asi 40 centimetrov narazili na čosi nezvyčajné. Keď sa bližšie prizreli, pochopili. Hoci to na prvý pohľad tak nevyzeralo, spod zeme vykopali naozajstný poklad. "Našli sme niekoľko desiatok črepov a kopu malých zelenkastých plieškov. Keď som sa na ne pozrel bližšie, zistil som, že sú to pravdepodobne mince. Spolu som ich napočítal viac ako 500," spomína na sobotné júlové dopoludnie jeden z nálezcov Ing. Jiří Žák. Poklad putoval do múzea. Historici, numizmatici a archeológovia začali hľadať odpovede na otázky, ktoré nálezcov a obyvateľov Michaloviec zaujímali najviac.
Šesťsto mincí = tri zlaté
Príbeh človeka, ktorý v šestnástom storočí džbán z mincami ukryl zostane už navždy zahalený rúškom tajomstva. Tím archeológov historikov, numizmatikov a reštaurátorov zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach si dal námahu a poodhalil tajomstvo najväčšieho michalovského pokladu.
"Spolu sme narátali 574 kusov mincí a niekoľko drobných úlomkov. Ide prevažne o drobné strieborné mince denáre a oboly, medzi ktorými dominujú razby uhorských panovníkov. Najmenej je mincí Mateja Korvína, Vladislava II. a Ľudovíta II. Najpočetnejšiu skupinu tvoria razby Ferdinanda I.," hovorí archeologička michalovského Zemplínskeho múzea PhDr. Lýdia Gačková a pokračuje: "Denár bol základnou mincou uhorskej menovej sústavy od 11. do 18. storočia. Jeho hodnota bola veľmi kolísavá a v rokoch 1526-1550 obsahoval 1 denár 0,29 gramu striebra. Obolus bol v stredoveku najmenšou mincou uhorského obeživa s hodnotou okolo pol denára. V období neskorého feudalizmu sa už nazýval halierom".
Určiť presnú hodnotu michalovského pokladu je ale viac ako obtiažne. Na začiatku vlády Mateja Korvína sa jeden zlatý rovnal 200 denárom, v druhej polovici 16. storočia 100 denárom. Súbor nájdených minci teda predstavoval necelé tri zlaté. Akú mal poklad hodnotu? Čo sa zaň dalo kúpiť?
"Každá sedliacka usadlosť bola povinná odvádzať robotu, naturálne a peňažné dávky. Dávky zemepánovi v 16. a začiatkom 17. storočia boli v Zemplíne 1 až 2 zlaté. V polovici 15. storočia boli mýtne poplatky vranovského panstva napr. 20 denárov od veľkého voza, 5 denárov od suda vína, či 1 denár od jedného kusu dobytka. Michalovský poklad teda mohol predstavovať hodnotu peňažných daní a dávok jednej usadlosti za rok," hovorí dr. Martin Molnár.
Ešte predtým, než mohli historici s určitosťou povedať, o aké mince išlo, museli prejsť fázou čistenia a reštaurovania. "Mince ležali v zemi veľmi dlho, preto boli výrazne znečistené. Použili sme preto chelatón, špeciálny prostriedok na čistenie a konzervovanie kovov a kameňa ," hovorí Renáta Kviatkovská, ktorá spolu s Máriou Kohútovou mala pod palcom čistenie mincí a reštaurovanie rozbitej hlinenej nádoby.
Čas zakopania pokladu určujú archeológovia podľa najmladšej mince. "Zatiaľ to nemôžeme s určitosťou tvrdiť, pretože ešte musíme vyčistiť niekoľko zlomkov. Zatiaľ je najmladšia minca z roku 1559, čo znamená, že mince boli uložené do zeme ku koncu vlády Ferdinanda I.," hovorí PhDr. L. Gačková.
Poklad áno alebo nie?
Zaujímavosťou je fakt, že z pohľadu archeológov nejde o poklad, ale hromadný nález mincí. "To, čo sa našlo, nemožno nazvať pokladom. Mince sú síce strieborné, bolo to však obeživo. Je ich viac ako päťsto, odhadovaná hodnota však nebola veľmi veľká. Poklad by to bol vtedy, keby si napríklad niekto odložil zlaté mince, kvôli hodnote kovu, z ktorého boli mince vyrazené. Predpokladáme, že v tomto prípade išlo skôr o odložené peniaze, na ktoré ten, kto ich zakopal, jednoducho zabudol, alebo zomrel a nikto iný o nich nevedel," vysvetľuje PhDr. Lýdia Gačková. Jedným dychom ale dodáva, že jednoznačný výklad neexistuje a spory o tom, čo možno považovať za poklad, a čo nie, medzi sebou vedú aj renomovaní historici a numizmatici.
Všetci sa však zhodujú v jednom. Nikdy v minulosti sa podobný poklad, pokiaľ ide o počet mincí a ich vek, niekde v okolí nenašiel. Z historického pohľadu má teda nález nevyčísliteľnú hodnotu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
