Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Michalovský strieborný poklad je najväčší a najhodnotnejší

Michalovce - Takmer päťsto rokov ležali len pár centimetrov pod povrchom. Prežili stovky rokov uhorskej monarchie, desiatky vojen a lokálnych

konfliktov, obdobia úpadku i rozkvetu mesta. Nenašli ich zlodeji, ani archeológovia, odolali aj niekoľkým rekonštrukciám a stavbárskym prácam v meste.

Až do tohtoročného leta ležal priamo v centre mesta pred Prvou komunálnou bankou zakopaný poklad. Náhodou ho našla až pätica brigádnikov, ktorá pripravovala výkop pre plynovú prípojku. V hĺbke asi 40 centimetrov narazili na čosi nezvyčajné. Keď sa bližšie prizreli, pochopili. Hoci to na prvý pohľad tak nevyzeralo, spod zeme vykopali naozajstný poklad. "Našli sme niekoľko desiatok črepov a kopu malých zelenkastých plieškov. Keď som sa na ne pozrel bližšie, zistil som, že sú to pravdepodobne mince. Spolu som ich napočítal viac ako 500," spomína na sobotné júlové dopoludnie jeden z nálezcov Ing. Jiří Žák. Poklad putoval do múzea. Historici, numizmatici a archeológovia začali hľadať odpovede na otázky, ktoré nálezcov a obyvateľov Michaloviec zaujímali najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Šesťsto mincí = tri zlaté

Príbeh človeka, ktorý v šestnástom storočí džbán z mincami ukryl zostane už navždy zahalený rúškom tajomstva. Tím archeológov historikov, numizmatikov a reštaurátorov zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach si dal námahu a poodhalil tajomstvo najväčšieho michalovského pokladu.

"Spolu sme narátali 574 kusov mincí a niekoľko drobných úlomkov. Ide prevažne o drobné strieborné mince denáre a oboly, medzi ktorými dominujú razby uhorských panovníkov. Najmenej je mincí Mateja Korvína, Vladislava II. a Ľudovíta II. Najpočetnejšiu skupinu tvoria razby Ferdinanda I.," hovorí archeologička michalovského Zemplínskeho múzea PhDr. Lýdia Gačková a pokračuje: "Denár bol základnou mincou uhorskej menovej sústavy od 11. do 18. storočia. Jeho hodnota bola veľmi kolísavá a v rokoch 1526-1550 obsahoval 1 denár 0,29 gramu striebra. Obolus bol v stredoveku najmenšou mincou uhorského obeživa s hodnotou okolo pol denára. V období neskorého feudalizmu sa už nazýval halierom".

Skryť Vypnúť reklamu

Určiť presnú hodnotu michalovského pokladu je ale viac ako obtiažne. Na začiatku vlády Mateja Korvína sa jeden zlatý rovnal 200 denárom, v druhej polovici 16. storočia 100 denárom. Súbor nájdených minci teda predstavoval necelé tri zlaté. Akú mal poklad hodnotu? Čo sa zaň dalo kúpiť?

"Každá sedliacka usadlosť bola povinná odvádzať robotu, naturálne a peňažné dávky. Dávky zemepánovi v 16. a začiatkom 17. storočia boli v Zemplíne 1 až 2 zlaté. V polovici 15. storočia boli mýtne poplatky vranovského panstva napr. 20 denárov od veľkého voza, 5 denárov od suda vína, či 1 denár od jedného kusu dobytka. Michalovský poklad teda mohol predstavovať hodnotu peňažných daní a dávok jednej usadlosti za rok," hovorí dr. Martin Molnár.

Ešte predtým, než mohli historici s určitosťou povedať, o aké mince išlo, museli prejsť fázou čistenia a reštaurovania. "Mince ležali v zemi veľmi dlho, preto boli výrazne znečistené. Použili sme preto chelatón, špeciálny prostriedok na čistenie a konzervovanie kovov a kameňa ," hovorí Renáta Kviatkovská, ktorá spolu s Máriou Kohútovou mala pod palcom čistenie mincí a reštaurovanie rozbitej hlinenej nádoby.

Skryť Vypnúť reklamu

Čas zakopania pokladu určujú archeológovia podľa najmladšej mince. "Zatiaľ to nemôžeme s určitosťou tvrdiť, pretože ešte musíme vyčistiť niekoľko zlomkov. Zatiaľ je najmladšia minca z roku 1559, čo znamená, že mince boli uložené do zeme ku koncu vlády Ferdinanda I.," hovorí PhDr. L. Gačková.

Poklad áno alebo nie?

Zaujímavosťou je fakt, že z pohľadu archeológov nejde o poklad, ale hromadný nález mincí. "To, čo sa našlo, nemožno nazvať pokladom. Mince sú síce strieborné, bolo to však obeživo. Je ich viac ako päťsto, odhadovaná hodnota však nebola veľmi veľká. Poklad by to bol vtedy, keby si napríklad niekto odložil zlaté mince, kvôli hodnote kovu, z ktorého boli mince vyrazené. Predpokladáme, že v tomto prípade išlo skôr o odložené peniaze, na ktoré ten, kto ich zakopal, jednoducho zabudol, alebo zomrel a nikto iný o nich nevedel," vysvetľuje PhDr. Lýdia Gačková. Jedným dychom ale dodáva, že jednoznačný výklad neexistuje a spory o tom, čo možno považovať za poklad, a čo nie, medzi sebou vedú aj renomovaní historici a numizmatici.

Všetci sa však zhodujú v jednom. Nikdy v minulosti sa podobný poklad, pokiaľ ide o počet mincí a ich vek, niekde v okolí nenašiel. Z historického pohľadu má teda nález nevyčísliteľnú hodnotu.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 636
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 605
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 666
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 258
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 808
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 733
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 542
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 453
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 432
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 298
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Poškodený most.

Župan hovorí o danajskom dare.

4 h
Poštárka zostala pri Opátke odrezaná od sveta.

Malú Lodinu odrezalo od sveta.

8 h
Občianske hliadky v Smižanoch kontrolujú miestnych pri vychádzaní z lokality.

Ďalšie sú v Richnave, Žehre, Hrabušiciach i Lomničke. Ide o komunitné šírenie.

7 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Štefan Hamran.

Hamrana odporučilo len šesť poslancov výboru.

3 h
Vakcínou proti covidu by sa malo na Slovensku očkovať od 27. decembra.

Protilátky nezneutralizovali vírus dostatočne.

5 h
Zuzana Kepplová.

Fico sa snaží, aby jeho sympatizanti udalostiam rozumeli čo najmenej.

4 h
Prehliadku Scandi v pondelok 25. januára otvorí dokument o aktivistke Grete Thunbergovej – Greta.

Dokument uvádza prehliadka Scandi.

3 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop