laická verejnosť. Pacienti by podľa nových pravidiel totiž mali doplácať za služby, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti sme oslovili riaditeľa trebišovskej nemocnice, MUDr. Vladimíra Vojtuša.
Aj napriek tomu, že zavedenie poplatkov v nemocniciach nie je zásadnou systémovou zmenou navrhovanej reformy v zdravotníctve, čo by to prinieslo z finančného hľadiska trebišovskej nemocnici?
- Keď vezmeme do úvahy, že v nemocnici je 600 lôžok, obložnosť asi 70 percent a celodenná stravná jednotka sa pohybuje okolo 100 korún plus hotelové služby, znamenalo by to asi 60-tisíc korún denne. V kontexte nákladov na prevádzku, ktoré sa v našej nemocnici pohybujú okolo 30-31 miliónov korún, je to smiešne číslo. Smiešne sú aj predpoklady, že by tieto čiastky mohli pacientov položiť na kolená. Veď sú chránení dvomi druhmi poistenia zdravotným a nemocenským. Zo zdravotného dostanú zdravotnícku starostlivosť, nemocenským si majú vykryť určité výdavky s ňou spojené. Ale keď ležia v nemocnici, nemajú ich, či nie? Odhliadnuc od toho, že čo do úrovne stravy, tak i hotelových služieb, majú v našej nemocnici neraz vyšší štandard ako doma. Pravdaže, pokiaľ nie sú zvyknutí na pávie jazýčky a kaviár s chrenom. To je jedna rovina, ktorá hovorí za spoplatnenie. Druhou je to, čo ste naznačili maximálna eliminácia zbytočných a sociálnych hospitalizácií na doliečovacích, interných či detských oddeleniach, ktoré sú, žiaľ, ešte aj v našej nemocnici bežné. Jednoducho, socializmus sa skončil...
Ministerstvo deklaruje aj to, že po prechode nemocníc 1. a 2. typu pod samosprávy, resp. VÚC, nebude ďalej financovať ich oddĺžovanie. Je reálne, aby veľké nemocnice ako trebišovská dokázali hospodáriť bez vytvárania ďalších dlhov, resp. aby dokázali "stopiť" staré?
- Ako som povedal, nemocnica potrebuje na svoje fungovanie asi 30 miliónov korún, ale mesačne dostáva len asi 23 až 25, takže je logické, že sa zadlžuje. Počas ostatných mesiacov sa nám podaril znížiť predtým 150-miliónový dlh na súčasných 60 miliónov korún. V približne rovnakej výške sa však pohybujú naše pohľadávky voči poisťovniam, takže je to reálne. Túto skutočnosť však treba chápať perspektívne. Akonáhle prejdeme pod VÚC, režim nemocnice sa bude postupne meniť po personálnej i ekonomickej stránke. Vízia je už jasná, viac poviem, až keď to bude aktuálne. V každom prípade to bude postupný proces, ktorý prebehne počas polroka až roka. Bude nadväzovať na to, čo sme už začali. Od roku 1995 do roku 2002 sa počet zamestnancov nemocnice znížil o 450, prirodzene aj prepúšťaním a dnes v nej pracuje asi 900 ľudí. A boli u nás nejaké štrajky? Nie, lebo proces prebiehal plynulo. A bude pokračovať, lebo v zdravotníctve je evidentná prezamestnanosť.
Znamená to, že sa budú niektoré oddelenia rušiť?
- Áno, ale je to vec rokovaní v rámci nemocníc v regióne. Každá predsa vie, ktoré oddelenia má na vysokej úrovni a ktoré môže teoreticky "pustiť" v prospech svojej kolegyne. Ide len o to, aby neexistovala taká, čo bude len púšťať a taká, čo bude len brať. Potom by to nefungovalo. Na stretnutí riaditeľov nemocníc s ministrom Zajacom bolo jasne povedané, že to musíme vyriešiť rokovaniami. V hre sú teda nemocnice Spišská Nová Ves, Rožňava, Michalovce a Trebišov, ktoré si budú musieť rozdeliť polia pôsobnosti. Ak však všetky zámery ministra s transformáciou zdravotníctva počas nasledujúcich štyroch rokov vyjdú, výsledkom bude kvalitnejšia zdravotnícka starostlivosť a priblíženie sa európskemu štandardu. A najdôležitejšie je, že systém tu bude pre pacienta, ktorý si bude môcť vyberať a aj to urobí, a nie naopak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
