Michaloviec aj Tatiana Mitičová, riaditeľka Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, ktoré bolo spoluorganizátorom výstavy. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o krátku sondu do života našich rodákov.
Dolnozemskí Slováci sa do dnešnej Vojvodiny dostali pred 250 rokmi a stali sa zakladateľmi špecifickej časti Juhoslávie, kde je slovenčina rovnako rozšíreným jazykom ako tunajšia srbčina. Kde dnes žijú ich potomkovia a koľko ich tu vlastne je?
- Vo Vojvodine dnes žije asi 65-tisíc Slovákov, ktorí sa sústredia do troch oblastí v okolí Báčky, Sriemu a Banátu. Kulpín patrí do prvej a je len 30 kilometrov od Nového Sadu, čo je najväčšie mesto vo Vojvodine.
Aké podmienky máte vytvorené, aby ste si mohli zachovať svoju identitu, reč či tradície?
- Veľmi dobré. Máme vlastné školy a je len na rodičoch detí, či deti zapíšu do slovenskej alebo srbskej. Zmiešané manželstvá, kde jeden partner je Srb a druhý Slovák, sú síce veľmi rozšírené, ale musím dodať, že veľa mladých ľudí preferuje u detí slovenský jazyk už v predškolskom veku. Väčšinou sú školy od najnižšieho po najvyšší stupeň dvojjazyčné. Vysokoškolské štúdium možno v slovenčine absolvovať, len ak si vyberú katedru slovenčiny na filozofickej fakulte novosadskej univerzity, kde je slovenčina rodným jazykom. Podobná katedra je v Belehrade, ale tam sa slovenčina študuje ako cudzia reč. Problém nemáme ani pri vydávaní vlastných novín a časopisov, dokonca odborných alebo určených vyslovene pre mladých či deti. Disponujeme vlastným nakladateľstvom, tlačiarňou, centrálnymi i lokálnymi rozhlasovými aj televíznymi stanicami, ktoré vysielajú iba v slovenčine. Okrem toho si môžeme vypočuť či prečítať správy zo Slovenska z vašich elektronických či tlačených médií. Najnovšie je veľmi populárnou televízia JOJ a TA3, z ktorej preberá programy polosúkromná televízia v Báčskom Petrovci. Predtým čerpala z Markízy.
Vaša slovenčina je veľmi pekná, splývavá, mäkká a plná výrazov, ktoré z originálnej slovenčiny už takmer vypadli. Čím to je?
- Do Báčskeho Petrovca prišli prví Slováci v roku 1745, keď na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska vládla Mária Terézia a so sebou si priniesli slovenčinu v jej vtedajšom stave. Môžem skonštatovať, že za tých 250 rokov z nej nevymrel ani jediný výraz a preto znie pre súčasných Slovákov inak ako tá vaša moderná. Dôležité však je, že si rozumieme, nie? (smiech) Istý vysokoškolský profesor mi počas jednej z návštev Slovenska povedal, že keď ma počuje rozprávať, cíti sa, akoby vedľa neho sedel sám Ľudovít Štúr. (smiech)
Ako vyzerá spolupráca Slovenska s Vojvodinou? Podporuje naša vláda tamojších rodákov?
- S podporou vašej vlády sa aj dnes realizujú rôzne projekty v kultúrnej, ale aj iných oblastiach. Spolupráca bola vždy dobrá. Existovala už za spomínanej Márie Terézie, kedy vojvodinskí Slováci chodili študovať do Bratislavy a mnohí vzdelaní Slováci zase spojili časť života s Vojvodinou. V čase príchodu Slovákov sa o kultúru, vzdelanosť a osvetu staral šľachtický rod Stratimirovičovcov, ktorí mali vplyv aj na politickej scéne. Vedeli ste, že prvým riaditeľom novosadského gymnázia bol Pavol Jozef Šafárik? Alebo že v Kulpíne, odkiaľ pochádzam, pôsobil štúrovský básnik Janko Kráľ?
Aj Juhoslávia, podobne ako Slovensko, prechádza zložitým transformačným vývojom. Navyše, prežila desaťročnú vojnu. Aký je vlastne rozdiel medzi nami a vami?
- Vôbec žiadny, až na tú vojnu. Priemerný plat sa u nás pohybuje okolo 150 Eur a nie je z neho možné vyžiť. Preto si väčšina tamojších Slovákov dopĺňa chýbajúce peniaze v rodinnom rozpočte prácou v poľnohospodárstve. Máme presne tie problémy ako vy. Pokiaľ ide o zdravotnícku starostlivosť, hradíme si ju v plnom rozsahu od liekov, cez návštevu lekára až po hospitalizácie. Keď si mám vybrať, či dám úplatok v štátnej alebo si zaplatím pobyt v súkromnej nemocnici, vyberiem si to druhé. Na chorobu sa vždy nájdu peniaze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
