pestovanie zeleniny a zatiaľ ako jediný na Slovensku má aj príslušný certifikát. Tento "prvolezec" si už toľkokrát rozbil kolená i nos, zošmykol sa z vrcholu, ktorý už-už bol na dosah, že to ani neráta. Zakaždým vstane a ide ďalej. Lebo vie, že toto je cesta, ktorou sa skôr či neskôr musí vydať všetko ľudstvo ak chce prežiť.

Asi nepopriete, že cesta, ktorou ste sa vydali je strastiplná. Príliš veľa prekážok na zemi i na nebi. Keď polienka nepodhodia ľudia, sklame počasie, objaví sa príliš veľa škodcov či prudko zaútočia plesne. Čo vás stále drží pri tej myšlienke?

- To, že jej verím. Naozaj je to tak, že pokiaľ nezmeníme svoj vzťah k zemi, ktorá nás živí a naďalej ju aj seba budeme zamorovať množstvom jedov, zahynieme. My aj zem. Trvale udržateľný život na Zemi, to znamená vrátiť sa k prírode, snažiť sa ju pochopiť, porozumieť jej a žiť v súlade s ňou. Technická civilizácia dospela k svojmu azimutu a keď sa nespamätáme, končíme. Každý z nás je zodpovedný za to, čo robí, ako narába s tým čo má, čo mu bolo zverené. Ekologické poľnohospodárstvo môžeme chápať ako jeden z prejavov individuálnej zodpovednosti človeka za svoje zdravie, za zdravie ľudí vo svojom okolí, za zdravie Zeme. A že je na tejto ceste veľa prekážok? Určite. Ale s tým sa nedá nič robiť, pretože už starí Gréci hovorili, že proti ľudskej hlúposti aj bohovia márne bojujú.

Zatiaľ ste na Slovensku jediný, hoci v Čechách sú už dávnejšie známe ekologické farmy o západnej Európe ani nehovoriac. Môže to však fungovať aj na Slovensku?

- Možno áno, ale veľa veci treba zmeniť. Od roku 1998 u nás platí zákon o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín. Stálo ma dva roky úsilia kým so zistil, čo znamená v praxi. Pritom som pri príprave svojho projektu narazil na takú byrokratickú bariéru, že som mal čo robiť, aby som literu zákona dodržal a vôbec aby som zotrval pri myšlienke získať certifikát. Okrem toho zákon medzi riadkami predpokladá, že bioprodukt budete predávať za vyššiu cenu a tak stanovuje prísnu kontrolu, aby postavil bariéru podvodníkom. Sankcie za nedodržanie osevných postupov a celej technológie ekologického pestovania sú také drastické, že sa do toho nikto nepustí. Zákon vám totiž ako protihodnotu garantuje dotáciu 6-tisíc korún na hektár. Pritom môj kolega, hydrofonomický pestovateľ zeleniny, ktorý má k dispozícii betónové žľaby vystlané fóliou a počítačom riadený roztok rastlín, má de jure nárok na 60-tisícovú dotáciu. V takom prípade sa naozaj nemôžem zbaviť pocitu, že záchrana tejto planéty je v rukách amatérov, pretože profesionáli na to nemajú čas.

Môžete však svoje produkty predávať drahšie...

- Môžem, ale kto ich kúpi? Ja musím prísť s takou cenou aká je na trhu. Kto kúpi mrkvu, ktorá bude stáť 32 korún, keď tá vedľa stojí šestnásť? Ja tam dám svoju značku bio-produktu, ktorá garantuje, že je to ekologicky čistá zelenina. Lenže moja mrkva bude menšia ako tá vedľa a na tamtej nebude napísané koľko všelijakých škodlivín obsahuje. Aj keby ľudia boli už takí uvedomelí, že naozaj by išli cielene po bioproduktoch, ďalšia otázka je, kto by ich mohol zaplatiť. Sociálna situácia v regióne je veľmi zlá, ľudia obracajú každú korunku. Nemôžem predávať drahšie.

Máte problémy so získaním zákazníkov?

- Kdeže, ja dnes už mám toľkých, že nestačím plniť ich objednávky. Z množstva, ktoré si u mňa objednáte, zhruba zo 43 druhov zeleniny dokážem dodať 20 30 percent. Z celkom jednoduchého dôvodu . Pestovanie biozeleniny je spojené naozaj s veľkými problémami. Okrem zaburinenia plôch, zhutnenosti pôdy riešim stále príliš veľké množstvo ekonomických, technických a právnych problémov. Nakoniec aj z toho, čo krvopotne vypestujem pri zrealizovaní do podoby, že tovar záujemcovi dopravím, veľa nemám. Tržba mi často nepokryje ani náklady na dopravu.

Čiže veľmi sa vám to nerentuje?

To nie je o zárobku, aspoň v tomto čase ešte nie. Ja verím, že raz aj to bude. Teraz keby som si nevypomáhal sezónne kvetmi, som totiž pôvodným vzdelaním záhradník, tak je to veľmi biedne.

Vynašli ste agrokruh. Čo to je?

Je to ekologicky mechanizačný prostriedok, ktorý umožňuje pracovať na poli tak, aby ste neudupávali zem. Pôdu udrží v živom stave a netreba do nej toľko investovať. Okrem toho rieši aj otázku pestovania zeleniny v kruhu, ktorý je pre prírodu samozrejmým a prirodzeným. V prírode nemáte žiadne hrany, sú iba zaoblenia, to znamená, že aj v tom sa jej treba prispôsobiť. Ona vie veľmi dobre, prečo uprednostňuje takéto tvary. Keď som to od nej odkopíroval, ukázalo sa, že je to ideálna forma, ktorá umožňuje dodržať potrebné osevné postupy.

Nerozmýšľate niekedy o tom, že sa vrátite do minulosti? Že pri vašich vedomostiach a schopnostiach by ste dokázali pomocou chémie pestovať zeleninu, ktorá by z vás urobila dobre zarábajúceho farmára?

- Nie, na to nemyslím. Správne ste to nazvali minulosťou a človek sa nemá vracať do minulosti, ale kráčať dopredu. Z minulosti si má vziať iba poučenie. A to som si vzal. Keď totiž nezmeníme svoj vzťah k prírode doplatíme na to. Každý z nás má individuálnu zodpovednosť za trvale udržateľný život na zemi. Viete, možno nikdy nebudem bohatým farmárom, ale raz keď budem z tohto svete odchádzať, budem odchádzať s pocitom, že som bol človekom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín