Tibavy a Lúčok, však nepatrili medzi opozdených rekreantov. Podľa slov člena katedry všeobecných dejín Prešovskej univerzity Dr. Mariána Vízdala, sem po roku opäť zavítali, aby pokračovali v medzinárodnom archeologickom prieskume.
Ako dodal, cieľom projektu je hľadanie stôp neolitickej kultúry a je ďalšou etapou takmer desaťročnej spolupráce medzi Prešovskou univerzitou a Archeologickým inštitútom Jágelovskej univerzity v poľskom Krakove. "Spoločné archeologické projekty realizujeme už od roku 1993 a na základe jedného z nich, ktorý sme robili v rokoch 1991-95 v okolí Zalužíc, sme získali množstvo dôkazov o existencii neolitickej kultúry z časov okolo 6. tis. p. n. l. Najväčší spoločný projekt je viazaný na Moravany a ďalší na južné brehy Zemplínskej šíravy, kam sa pravidelne vraciame v tomto období roka," uviedol pre náš denník Dr. Vízdal.
Ako dodal, načasovanie na mesiac november nie je náhodné, lebo i napriek extrémnemu počasiu je pre archeológov najideálnejším. V tomto období totiž hladina Zemplínskej šíravy ustúpi desiatky, ba stovky metrov a odhalí stopy dávnej minulosti, ktoré pred zrakmi laikov i archeológov počas teplejších častí roka zostávajú skryté.
"Na projekte sme začali robiť v roku 2000 pod gesciou prof. J.K. Kozlowskeho, jedného z najuznávanejších európskych archeológov, ktorý je profesorom v spomínanom Archeologickom inštitúte a spolupracuje napríklad s parížskou Sorbonou. Na slovenskej strane vediem výskum ja a na poľskej Dr. Marek Nowak z Krakova. Tento rok v rámci ďalšieho výskumu zavítali na Zemplín piati poľskí študenti archeológie, ktorým pri zbere materiálu a povrchovom odkryve pôdy pomáhali michalovskí gymnazisti," vysvetlil Dr. Vízdal.
Podľa jeho slov pri postupnom odkrývaní nálezísk smerom od Zalužíc k Lúčkam archeológovia počas ostatných troch rokov objavili takmer neprerušený sled všetkých historických období od neolitu, cez eneolit, dobu bronzovú, Keltov až po slovanskú kultúru, čo dokazujú nielen stovky kusov črepín, keramiky a úlomky nástrojov z obsidiánu, ale aj odkryté pôdorysy pravekých obydlí a kruhové objekty rôznej veľkosti, ktoré podľa predpokladu archeológov zostali na mieste bývalých ohnísk, pecí, zásobnicových jám alebo išlo o tzv. stĺpové jamy.
"Naším cieľom je vytvoriť topografickú mapu, ktorou budeme môcť podložiť žiadosti o granty na pokračovanie vo výskume. Prvým argumentom je, že pri Zemplínskej šírave sa nám podarilo nájsť okolo 80 kruhových objektov. Kým v iných lokalitách ich musíme pracne vyhľadávať, tu máme takpovediac na dlani celú osadu. Druhým je, že tieto vzácne stopy minulosti sa ďalším odďaľovaním prieskumov pôsobením vôd Z. šíravy ničia a o desať rokov možno už nebude čo odhaľovať," uzavrel Dr. Vízdal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
