Ostapčuk, gréckokatolícky farár, ktorý sa roky venuje rómskej komunite v Blatných Remetoch v Sobranskom okrese, sa nad politickým šarvátkami a sľubmi iba pousmeje. Jeho spôsob, ako "prevychovať" Rómov totiž nie je vôbec nákladný a ani zložitý.
Podľa jeho názoru cesta k riešeniu problému Rómov cez ich izolovanie do kibucov nevedie. "Mala byť práve opačná - začleniť ich do majoritnej spoločnosti. Stačí, keď porovnám deti, chodiace do "špeciálky" v Sobranciach, ktoré žijú v osade a blatnoremetské, ktoré bývajú vedľa bielych. Blatnoremetskí Rómovia sa učia od nich a je to vidno. A pravdaže, pomáha im aj viera," skonštatoval otec Ján, ktorý prvýkrát išiel medzi Rómov s malou dušičkou. V dedine s asi 550 obyvateľmi je totiž zastúpených až deväť náboženských obcí a rôznych siekt. Grécko-katolíci a ani chrám tu do jeho príchodu pred šiestimi neboli. S pocitom, že práve viera je najschodnejšou cestou, cez ktorú možno na Rómov pôsobiť, začal chodiť medzi nich. "Veci sa rozhýbali až s príchodom nového starostu, ktorý dovoliť sláviť liturgie v kultúrnom dome," zaspomínal si otec Ján.
Po dvoch mesiacoch však "hygiena" provizórny chrám zakázala. Náhradným riešením sa ukázala rekonštrukcia klubu mladých vedľa obecného úradu, kde vznikla malá kaplnka. "Najskôr prišli 3 až 4 Rómovia, o týždeň už 15 a o ďalší ich boli tri desiatky. Medzitým som sa s nimi stretával, navštevoval ich a hovoril s nimi o tom, čo ich trápi. Postupne som si u nich vybudoval určité postavenie. Na tento "malý zázrak" sa niekoľkokrát prišiel pozrieť aj vladyka Milan Chautur a pri posviacke oltára povedal, že už ho vítali všelijako, ale zborom cigánskych huslí ešte nie," zasmial sa otec Ján.
Za svoj veľký úspech dnes považuje vlaňajšie prvé sväté prijímanie pre 13 detí, z ktorých 11 bolo rómskych a predvianočný hromadný sobáš 13 rómskych párov. Zmenu podľa otca Jána vidno aj v medziľudských a rodinných vzťahoch, z ktorých sa postupne vytrácajú hrubé násilie či hádky."V novembri minulého roka sme sa pustili do výstavby nového chrámu. Pozemok nám za symbolickú korunu predala obec, ktorá pridala aj kamión tvárnic v hodnote 100-tisíc korún na výstavbu múrov. Cez VPP som zamestnal Rómov, takže aj oni priložia ruku k dielu," povedal.
Dodnes na chráme za 4 milióny korún prestavali asi štvrtinu a hrubá stavba je už hotová. "Pomohol nám aj Pál Csáky, vďaka ktorému vláda vyčlenila 200-tisíc korún pre chrám," dodal Ján Ostapčuk. Rómovia si však peniaze museli zohnať aj sami - zbierkami. "Bola to naozajstná skúška viery pre prosiaceho aj darcu, ale napokon takto získali asi 50-tisíc korún," vyjadril sa Ján Ostapčuk.
Kostol, ktorý bude niesť meno Jána Krstiteľa podľa patróna otca Jána, by mali dokončiť na budúci rok. "Rómov nemožno neustále odsúvať a čakať, že sa to nejako vyrieši. Oni sa dokážu včleniť do spoločnosti. Potrebujú len prácu a Boha," uzavrel otec Ján.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
