Jedným z ohrozených je aj nenápadný holub plúžik, ktorého počty sú už na našom území natoľko zdecimované, že cez naše územie len prelieta a je veľmi zriedkavé, aby tu aj hniezdil. Už desať rokov sa horovský chovateľ Vlado Decha snaží tento proces zvrátiť a doma vychované holuby vypúšťa naspäť do prírody.
"Ako dieťa si pamätám prelety holubov plúžikov ponad dedinu. V jednom kŕdli bolo okolo 700-800 kusov. V priebehu rokov ich kvôli používaniu chémie na poliach a premnožovaniu predátorov stále ubúdalo. Navyše, majú veľmi špecifický spôsob hniezdenia vajcia totiž kladú len do bútľaviny. Pokiaľ ich niekto predbehne, párenie sa nekoná. Výsledok? Dnes je ich na celom Slovensku len asi 600 kusov a prestali sa páriť. Jedinou cestou, ako ich zachrániť, aby úplne nevyhynuli, je chov v zajatí a vypúšťanie mláďat do voľnej prírody," uviedol pre náš denník Vlado Decha. Ako dodal, tento mimoriadne náročný koníček mu učaroval už v detstve, ale neskúsenému školákovi v tom čase všetky mláďatá uhynuli. Dnes je už situácia iná. V. Decha, ktorý okrem plúžikov chová všetko, čo má nohy či krídla, už vie, ako na to. Chovu tohto vzácneho, hoci nenápadného druhu holubov sa venuje už osem rokov.
"Prvé dva chovné páry som získal od českého chovateľa Martina Fikejza a ročne sa mi podarilo odchovať priemerne 16 mláďat. Je to veľmi náročný chov, ktorému sa venujem len z lásky k prírode. Zisky z neho totiž nikdy nebudú," zasmial sa Vlado Decha. Základnou podmienkou na chov plúžika je vraj vytvorenie optimálnych podmienok na hniezdenie, na čo slúžia po domácky vyrobené búdky z kmeňov starých stromov a pestrá strava, ktorá musí modelovať prirodzenú, ku ktorej sa plúžik dostane v prírodných podmienkach. Pri odchove mláďat je dôležitý dostatok zelenej stravy a vaječnej zmesi s vitamínmi. "Keďže ide o sťahovavého vtáka, stalo sa mi aj to, že chladnejšiu zimu chovné páry nevydržali a musel som začínať od začiatku," povedal chovateľ, ktorý ťažko vychované plúžiky predáva aj do zoologických záhrad.
"To je však asi jediné, čo sa mi z chovu vráti. Pravdaže, okrem krásneho pohľadu na voľné nebo, kde preletujú moji odchovanci. Niekoľko ich je dnes v ZOO Dvur Králové či v Berlíne," dodal V. Decha, ktorý do prírody v pravidelnom augustovom termíne na sútoku Tople s Ondavou dodnes vrátil asi 50 okrúžkovaných plúžikov. "Prvých päť som vypustil 20. augusta 1999 a tri sa vrátili. Každú ďalšiu jar som netrpezlivo čakal, či priletia a podľa krúžkov som ich spoznal. Je to nádherný pocit, ktorý vykompenzuje všetku vynaloženú námahu. Doprial by som ho každému. Pravda je však taká, že chovu plúžikov sa dnes na Slovensku venujeme asi štyria a celkovo žije v zajatí kvôli chovu asi 26 kusov. Na intenzívnejší odchov mláďat a ich návrat do lona prírody je to žalostne málo a občas mi to celé pripadá ako boj s veternými mlynmi. Ale podobne ako don Quijote, ani ja to nevzdám," zamyslel sa chovateľ.
Podľa jeho slov by bolo super, keby o plúžikov malo záujem viac chovateľov. Žiaľ, kvôli nerentabilnosti to každý vzdá ešte skôr ako začne. "Jediné, čo môžem robiť, je spolupráca s ochranárskymi združeniami a poľovníckymi zväzmi, ktoré prosím, aby plúžiky nestrieľali. Chcelo by to však väčší projekt s vyšším počtom hniezdnych búdok. O pomoc som pred rokom požiadal aj lesnícku fakultu vo Zvolene. Myšlienka sa im síce páčila, ale zatiaľ sa mi neozvali," uzavrel chovateľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
