demonštratívnu samovraždu, vyvolala obrovské rozhorčenie verejnosti, ktoré vyústilo do iniciovania petície za účinnejšiu pomoc obetiam domáceho násilia. Je paradoxom, že jej organizátorom nie je vedenie tušického obecného úradu, ale horovský poslanec Vladimír Decha, ktorý už v tejto veci oslovil aj starostu obce Antona Brindzáka.
"Som plne za to, aby sa problém začal riešiť a jednou z foriem, ako naštartovať byrokratickú mašinériu, môže byť aj petícia, ale musí mať správny rámec, ktorý prinesie efekt. Dnes(včera) som o tom hovoril s predsedkyňou občianskeho združenia Pomoc rodine, ktoré pomáha obetiam domáceho násilia PhDr. Máriou Hargašovou a o prípade Kontrovcov má najlepší prehľad. Pokiaľ viem, časť právnych noriem, ktoré by mali pomáhať obetiam, už existuje, len sa nevyužívajú," uviedol pre náš denník Anton Brindzák. Keďže tušický prípad všetci iniciátori petície vnímajú len ako vrchol ľadovca a domáce násilie nie je žiadnou zriedkavosťou, petičnú akciu plánujú rozšíriť na celé Slovensko.
"V súčasnosti konštituujeme petičný výbor a pripravujeme presné znenie petície. Zajtra(dnes - pozn. red.) by malo byť všetko jasnejšie," vyjadril sa starosta. "A priori nie som proti petícii, bol som len proti tomu, aby sa bez akýchkoľvek príprav a správnej formy začala na pohrebe detí 3. januára, ako to V. Decha pôvodne plánoval. Videlo sa mi to neetické. Pri jej organizovaní sa však budeme podieľať," povedal starosta Tušíc Ján Záhorský. PhDr. Mária Hargašová, ktorá ako jediná na riziko možnej tragédie upozorňovala aj políciu, alarmovala prokuratúru, sociálny odbor a zabezpečila odporúčanie psychiatra na hospitalizáciu Miloslava Kontru v Psychiatrickej nemocnici v polovici novembra, ktoré sa však minulo účinkom, petíciu plne schvaľuje.
"Háčikom celej veci je, že mnohé právne normy, ktoré môžu pomôcť obetiam domáceho násilia existujú, ale ich účinok akosi nevidno v praxi. Problémom je, že celý proces od prvého kontaktu obete s obvodným lekárom či traumatológom, cez sociálny odbor, policajné zložky, prokuratúru, súdy až po zadržanie, obvinenie, uväznenie násilníka alebo jeho umiestnenie na psychiatrii, ak je na to dôvod, nie je koordinovaný. Myslím si, že v tomto reťazci nie je jasné, kto sa má ako zachovať. Tušický prípad je toho dôkazom," vyjadrila sa PhDr. Hargašová. Podľa nej však nejde len o zlyhanie ľudského faktora, ale aj o zlý systém.
Vo vyspelých krajinách sveta funguje na pomoc obetiam domáceho násilia účinný aparát, ktorý dokáže operatívne konať, čo na Slovensku chýba. "Existujú úzko špecializované skupiny odborníkov, ktorí v danom prípade koordinujú svoju činnosť a konajú. Každý článok vie, ako sa má kedy zachovať a aké páky má použiť v danom prípade. Tieto krajiny disponujú registrom ohrozených osôb a rodín, ktorý sa priebežne aktualizujú a nemôže sa stať, že pri opakovaných útokoch násilníka zostane obeť bez pomoci. Toto by malo fungovať aj u nás, aby sa tušická dráma neopakovala a aby smrť obetí, ktoré sa stali jej aktérmi, nebola zbytočná," dodala predsedníčka združenia Pomoc rodine.
Podľa jej slov je efekt z tohto prípadu práve opačný, ako by sa na prvý pohľad zdalo. "Neočakávame, že sa nám obete domáceho násilia začnú hromadne hlásiť, lebo sa pre ne stal výstrahou. Práve naopak, ešte viac sa uzavrú do seba, lebo sa budú báť. Tušická tragédia im totiž len potvrdila, že pomoci sa nedočkajú. Zo strany príslušných inštitúcií musia mať istotu, že ich niekto ochráni. Kým ju nemajú, budú radšej mlčať a trpieť," uzavrela PhDr. Hargašová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
