či Vladimíra Mečiara. Preslávil sa fotografickým cyklom Cigáni na Slovensku, päť rokov žil v hlavnom meste sveta v New Yorku, kde vznikla skvelá kniha New York - mesto tolerancie. Pred pár dňami prišiel na východ republiky fotiť drevené kostolíky do svojej pripravovanej knihy. Renomovaný fotograf Tibor Huszár.
Hovorí sa o ňom, že je mužom začiatkov, pretože všetko, čo v živote rozbehol, väčšinou aj dotiahol do konca. "Tento rok by som chcel vydať fotografický cyklus o drevených kostoloch. Túlam sa teda s fotoaparátom po Slovensku a fotím. Kniha by mala byť predovšetkým o ľuďoch. Chcem spojiť pohľady na ľudí štyroch "religiozít" - rímskokatolíckeho, luteránskeho, gréckokatolíckeho a pravoslávneho," načrtol svoje plány Tibor Huszár.
Hoci dnes patrí medzi najuznávanejších európskych fotografov, spočiatku to na hviezdnu kariéru vôbec nevyzeralo. Pre zlé známky ho nevzali na strednú umeleckú priemyslovku, skúšal to teda ako automechanik. Po pol roku mu ale diagnostikovali zápal hrubého čreva a z najhoršieho ho dostala až akupunktúra, ktorou ho liečil osobný lekár grófa Esterházyho. Externe navštevoval pezinské gymnázium, prihlásil sa na katedru fotografie pražskej AMU, prešiel talentovými skúškami a vďaka výnimke ministra školstva ho prijali aj bez maturity. Cesta k slávnej kariére bola otvorená.
Nesmrteľnosť si získal fotkami Cigánov, ktorými predstavil život v osadách. Fotil ich vyše desať rokov, počas ktorých mu medzi nimi prischla prezývka Foťák. "S Cigánmi to bola pre mňa nesmierne úžasná hra. Sú uzavretí, izolovaní vo vlastnom svete. Oni boli prví, ktorých najviac postihla ekonomická transformácia. Aj predtým žili na okraji spoločnosti, no socializmus im dokázal vytvoriť aspoň aký-taký priestor, v ktorom mohli relatívne pohodlne žiť. Až teraz sa ukázalo, ako málo je táto komunita flexibilná, ako sa nedokáže adaptovať," myslí si Tibor Huszár a dodáva: "Keď nad tým uvažujem, Európa sa čoraz viac socializuje, ľudí zaujímajú aj iné veci ako len honba za majetkom. Socializmus v podstate nebol až taký zlý..."
Koľkokrát Tibor Huszár počas svojho života stlačil spúšť, nespočíta naozaj nikto. Pozná recept na to, ako sa dá urobiť dobrá fotka? "Dobrá fotka vzniká veľmi ťažko. Musia na nej byť vidieť vaše pocity. Nemusíte pod ňu napísať vôbec nič a každý pochopí, čo ste ňou chceli povedať. To je výhoda hudby a obrazu, že ich nemusíte prekladať do iných jazykov, je medzinárodnejšia a otvorenejšia."
Medzi jeho najkontroverznejšie práce určite patrí fotenie Vladimíra Mečiara pred voľbami v roku 1998. Mnohí ho za to odsúdili, no ako vraví, vďaka Mečiarovi mohol vyselektovať, kto je jeho skutočným priateľom. "Bola to aj úžasná reklama, odvtedy ma na Slovensku všetci poznajú. Keď ma Mečiar oslovil, súhlasil som, hoci som vedel, že to bude mať negatívny ohlas a že mi budú mnohí nadávať. Ak ale s odstupom času uvažujem, či som ho mal, alebo nemal fotiť, stále viac som presvedčený, že som sa tým nespreneveril mojej profesionálnej cti."
Vďaka neuveriteľnému technickému pokroku ľudia pomaly prechádzajú na digitálnu fotografiu. Tibor Huszár však zostáva verný klasickému čienobielemu filmu. "Vyvolávanie filmov a práca v tmavej komore je nesmierne vzrušujúca. Je to pre mňa taká alchýmia. Som klasik a k foteniu s digitálnym fotoaparátom nemám žiaden vzťah. Ani s ním vlastne neviem fotiť," s úsmevom dodáva Tibor Huszár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
