Kontrová. Hoci žila v byte aj so svojou svokrou, ani tá nedokázala týraniu svojej nevesty zabrániť. Dialo sa tak priamo pred jej očami a tyranom, ktorý nemilosrdne psychicky a hlavne fyzicky trápil svoju ženu, bol jej vlastný syn.
Steny v podobných panelákoch majú často uši. Ľudia neraz vedia o svojich susedoch skoro všetko. Ako sme sa presvedčili u susedov rodiny Kontrovej, v tomto prípade bolo okolie pravdepodobne nielen hluché, ale aj slepé.
"Skoro nič sme o nich nevedeli," hovorí pani Tolinová, ktorá býva v byte na šiestom poschodí, priamo nad Kontrovcami. "Sem tam sa z bytu ozýval detský plač, mali ale malé dieťa a tie plačú stále. Zdalo sa, že je to normálna rodina, ako každá iná. V podstate sme sa poznali len z výťahu, vždy sa slušne pozdravil a to bolo všetko. Ešte v nedeľu, dva dni pred Silvestrom som ho videla na prechádzke s dievčatkom. Keď som sa potom dozvedela, čo urobil, bola som v šoku". Na našu otázku či by pomohla, keby vedela o týraní svojej susedky len rozpačito pokývala hlavou a radšej zatvorila dvere.
Priamo oproti dverám rodiny Kontrovcov, na ktorých ale chýba menovka, klopeme na dvere pána Roška. Otvára nám pán v stredných rokoch a potvrdzuje slová svojej susedky. "Nevedel som, že týra svoju ženu. On bol síce trochu zvláštny, no nikdy sa tu nediali žiadne bitky, nikto neutekal v noci z bytu, ani nič podobné. Nestretávali sme sa, za celý čas, odkedy tu bývali sme sa rozprávali možno päťkrát. Niekedy sa hádali, no nepovažovali sme to za nič výnimočné. Ak sa aj niečo v tom byte dialo, najlepšie to počuli susedia pod nimi a nad nimi," dodáva Ján Roško.
Najzhovorčivejšia bola tretia susedka. "Bývali sme síce priamo pod nimi, ale že by sme vedeli o tom, že ju denno-denne mlátil, to nemôžem povedať. S manželom podnikáme, sme od rána do noci preč z domu, a keď sme aj niečo počuli, tak to bol detský plač, nič viac. Až asi v novembri, neviem ktorý deň to bol, o desiatej večer ušla pani Kontrová z bytu a kričala na chodbe o pomoc. Pootvorila som dvere a ona vbehla dnu. Plakala, bola zbitá a zostala u nás asi tri hodiny. Vola od nás mame domov do Tušíc, aby pre ňu prišli. Keď jej muž odišiel z bytu tak si len zobrala základné veci a odišla. Čo sa dialo potom neviem, len som počula, že bola na polícii a chcela problém konečne riešiť. Potom ale prišiel ten nešťastný Silvester a bolo po všetkom," smutným hlasom hovorí pani Kereštanová. Ako dodáva, s Danou Kontrovou sa stretávali síce často, nikdy na sebe nedala nič poznať. "Tvárila sa, ako keby sa nič nedialo. Hovorila som jej, nech od neho odíde. No ona my vždy oponovala, že keby to urobila, tak ju zabije. Nakoniec na to doplatili nevinné deti".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
