prehadzovanie si zodpovednosti medzi vládou, ministerstvom a železničiarmi a vôbec spôsob, akým sa prikročilo k riešeniu problematiky regionálnych železníc, považujem za vrcholne neprofesionálne, nekoncepčné a zbytočné. Skutočnosť, že železnice a najmä ti menej významné, tzv. regionálne, sú väčšinou dlhodobo stratové, je totiž známa od počiatku ich výstavby.
Zodpovedný štát však vždy hľadal mechanizmy, ako ich prevádzku zabezpečiť aj napriek tomuto zásadnému "ekonomickému nezmyslu", pretože si uvedomuje všetky funkcie kvalitnej dopravy pre regióny a obyvateľstvo v nich žijúce a tým spätne pre celý štát. Zostáva len zodpovedať otázky, či "lokálky" sú skutočne aj v 21. storočí schopné efektívne plniť úlohu moderného regionálneho dopravného prostriedku. Rozvoj automobilizmu, verejne prístupná cestná doprava či konkurenčné prostredie veľa možností v tomto smere nedávajú. Zdanlivo. Existujú totiž príklady zo zahraničia, kde lokálky oživili a v súčasnosti tvoria funkčný a využívaný dopravný systém.
Ako na to? Štát musí v prvom rade definovať, čo je to verejný záujem v doprave, teda zákonom daná základná dopravná obslužnosť územia, ktorá umožňuje rovnomerne obývať celé územie štátu. Ministerstvo dopravy malo pôvodne pripraviť príslušnú legislatívu do júla minulého roka, ale vláda termín posunula o rok! Druhým dôležitým legislatívnym predpokladom je dôsledné zrovnoprávnenie jednotlivých druhov regionálnej dopravy. Poplatky za štátom udržiavanú dopravnú cestu je potrebné vyberať podľa rovnakého kľúča v cestnej aj železničnej doprave. Zrovnoprávnenie je dôležité aj v otázke výkonu štátneho dozoru a technicko- prevádzkových podmienkach pre prevádzkovateľov regionálnej verejnej osobnej dopravy. Pomery na väčšine lokálok sú totiž bližšie k prevádzke električiek ako k "veľkej železnici". Háčik je v tom, že súbor vyžadovaných technických podmienok, certifikátov, školení a skúšok v súčasnosti neporovnateľne znevýhodňuje železnice.
Vlastné prevádzkovanie regionálnej verejnej osobnej dopravy by potom malo v jasne a rovnoprávne danom zákonnom rámci byť už v právomoci regionálnych samospráv až po úroveň jednotlivých obcí, ktoré však musia mať k dispozícii dostatok financií na objednanie si výkonov vo verejnom záujme. Zvolenie si jednotlivých druhov dopravy zostáva tak už na ich voľbe a zodpovednosti, lebo v konečnom dôsledku bude ovplyvňovať kvalitu života predovšetkým ich občanov. Dlhé karpatské doliny Slovenska sú priam predurčené na prevádzkovanie kapacitnej údolnej železnice s napojením autobusovej, mikrobusovej a individuálnej dopravy v jednotlivých staniciach a zastávkach. Musí však ísť o taktovú dopravu, v ktorej bude zabezpečená absolútna nadväznosť všetkých spojov v uzlových staniciach aj na diaľkovú dopravu. Krajské samosprávy by zabezpečovali zosúladenie cestovných poriadkov a objednávali by výkony údolnej železnice, obce zase výkony prípojných autobusov, mikrobusov a taxíkov.
Pri vhodných podmienkach prevádzkujú celý integrovaný regionálny dopravný systém spoločnosti s účasťou samospráv, inde jednotlivé súkromné spoločnosti. Existujú aj príklady transformácie štátnej železnice na malé regionálne spoločnosti z účasťou regiónu aj súkromného kapitálu. Možností je veľa, základom je však dobrý zákonný rámec. A ten zatiaľ na Slovensku chýba. Žiaľ, chýba aj vôľa civilizovane a koncepčne riešiť problém stratovosti železníc a úcta k vybudovaným hodnotám a múdrosti našich predkov a solidarita medzi regiónmi, čo vidiek diskriminuje. Mnohé dnes "regionálne" železnice získajú po vstupe Slovenska do EÚ úplne iný rozmer.
Z celoeurópskeho hľadiska totiž bude železnica predstavovať jednotnú dopravnú cestu, na ktorej budú operovať a konkurovať si rôzni dopravcovia. Celá myšlienka EÚ je založená na princípe solidarity - bohatšie regiónu pomáhajú slabším a to najmä v oblasti infraštruktúry. V tomto kontexte je možné očakávať aj určitý prísun financií. Zlikvidovať si preto dnes dobrú východiskovú pozíciu za cenu veľmi diskutabilnej úspory 450 miliónov korún, preto považujem za minimálne neuvážené.
(Autor je riaditeľom Čiernohrorskej železnice v Čiernom Balogu - pozn. red.)
Autor: Aleš BÍLEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
