verejnej správy.
Samosprávy neustále dvíhajú hlas, že počas reformy štát na ne delimituje málo ľudí a podstatná časť kompetencií stále zostáva na okresoch. Skvelým príkladom za všetky je presun agendy stavebného poriadku, kde nie zabezpečený kontinuálny výkon právomocí...
- O prechode tejto zložitej agendy všetci kompetentní vedeli celý minulý rok. Ten, žiaľ, pre reformu nebol práve najšťastnejší. Pôvodne totiž z okresov malo prejsť celoplošne asi 440 ľudí. Pri prvých rokovaniach medzi ministerstvom životného prostredia a ZMOS-om sa nejako zázračne dospelo k číslu 360, ktoré sa neskôr upravilo na 240 a napokon na 280. Je to len malá ukážka toho, že medzi kompetentnými inštitúciami chýbala komunikácia a dostatok správnych informácií. V ďalšej etape, keď už sa mal pripraviť konkrétny postup presunu kompetencií, prišla predvolebná kampaň na parlamentné voľby a k problematike sa všetci vrátili až vlani v novembri, keď už bol dátum vysoký. Nešťastím bolo, že počet úradov mal vyhláškou určiť štát, ZMOS s tým nesúhlasil. Tým pádom sa stavebným úradom stala každá jedna obec a už bolo jasné, čo sa stane. Snažili sme sa aspoň donútiť ministerstvo životného prostredia, aby prijalo novelu zákona, ktorou by sa na obce presunulo aj vyvlastňovacie konanie a "odvolačky", ale vďaka nepružnosti je táto novela v parlamente až teraz a platiť začne až od 1. apríla 2003. V celom procese však spravili chybu aj samosprávy. Mnohé sa totiž dodnes nedohodli na sídlach spoločných úradovní.
Okresné úrady by mali zaniknúť k 1. januáru 2004. Existuje konkrétna vízia, ako to zabezpečiť, keď doterajší priebeh reformy bol sprevádzaný problémami?
- Práve preto, aby sme sa vyvarovali problémov, ktoré som teraz spomínal, v priebehu 2 týždňov budeme mať jasné, koľko spoločných úradov vlastne existuje a koľko ich aj funguje. Súbežne sa pripravuje analýza činností okresných úradov aj samosprávnych orgánov po presune kompetencií od štátu. Na základe prvej bude do vlády pripravený materiál o harmonograme časovej postupnosti priebehu ďalšej decentralizácie štátnej správy. Následne budú v priebehu marca až mája pripravené novely zákonov, ktoré by sa v septembri mali dostať do parlamentu. Plán je, aby boli do konca októbra schválené a súbežne aby k 1. októbru začali vznikať buď nové úrady, alebo aby sa začalo pracovať na presune kompetencií. Naším plánom je, že príprava presunu začne najneskôr 1. novembra, aby kompetencie k 1. januáru 2004 prešli hladko. Pravdaže, v tomto kontexte musíme mať Časť z týchto asi 15-tisíc ľudí si nájde uplatnenie v osobitnej štátnej správe, druhá v samospráve a tretia bude musieť odísť.
Hovoríte o úradoch osobitnej štátnej správy. Z ktorých odborov okresných úradov by s najväčšou pravdepodobnosťou mali vzniknúť?
- Nie je to celkom isté, lebo len teraz sumarizujeme materiály z jednotlivých rezortov. Každopádne by to mali byť sociálne úrady, ktoré vzniknú spojením časti kompetencií odborov sociálnych vecí a úradov práce, napríklad v oblasti štátnych dávok. Druhými by mali byť úrady životného prostredia a tretími úrady, ktoré by zastrešovali oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. Určité návrhy má aj ministerstvo dopravy, ktoré chce riešiť výkon štátnej správy v doprave ako celku. Špeciálny úrad by mala mať aj všeobecná štátna správa, teda súčasné okresné úrady. Stále totiž existuje časť kompetencií, ktoré na samosprávy neprejdú, resp. nové právomoci, ktoré majú na okresné úrady prejsť v budúcnosti.
Napriek tomu, že leitmotívom reformy bolo znižovanie počtu úradníkov, realita vyzerá inak. Naviac, v ostatných týždňoch na niektoré okresné úrady pribudli noví ľudia. Ak ich štát bude musieť prepustiť kvôli nadbytočnosti, podľa zákonníka práce im bude musieť vyplatiť odstupné. Nie je to nekoncepčné?
- V žiadnom prípade nejde o navyšovanie stavov, resp. o ľudí, ktorých by štát prijímal namiesto tých, ktorých delimitoval na samosprávy, ale o tých, ktorí na okresoch chýbali. Je známe, že napríklad odbory sociálnych vecí v Zemplíne boli dlhodobo personálne poddimenzované, hoci im aj vlani pribudli nové kompetencie. Musím poznamenať, že ide o ľudí, ktorí sú prijímaní do štátnej služby, teda sú zamestnancami Úradu pre štátnu službu. Ten s nimi môže disponovať a má právo ich v rámci štátnej služby presunúť na iné miesto, takže alternatíva, že ich po pár mesiacoch prepustí je len fiktívna. Pokiaľ ide o reformu, realita naozaj vyzerá inak ako tie krásne sľuby o znižovaní počtu úradníkov. Je to práve naopak. Zmyslom reformy však nebolo obmedziť byrokratický aparát, ale zoslabiť úlohu štátu pri správe vecí verejných a zosilniť autonómne postavenie samosprávnych orgánov. V tomto kontexte štát delimituje na samosprávy presne toľko ľudí, koľko pre výkon tej-ktorej právomoci mal. Pokiaľ majú samosprávy potrebu zamestnať viac ľudí, je to ich vec a rozhodnutie. Môže ich mať koľko chce. Háčik je v tom, že si tých "navyše" musia zaplatiť samy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
