Na netradičnom plese sa hostia zabávali aj bez alkoholu
Michalovce - V sobotu sa v zámockej čajovni Karolína konal už ôsmy ročník tradičného maškarného plesu michalovskej Psychiatrickej nemocnice. Jej
Lýdia Vereščaková
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
vedenie ho pripravuje ako jednu z aktivít v rámci tetralógu, ktorý znamená vzájomnú komunikáciu a spoluprácu medzi pacientmi s duševnými chorobami, ich príbuznými, lekármi a verejnosťou. Prvé dva ročníky prebehli v priestoroch nemocnice, potom sa podujatie presunulo do interhotela Družba. V čajovni, ktorú otvorilo michalovské občianske združenie Integra vlani v septembri ako jednu z chránených dielní v rámci medzinárodného projektu Partnership, malo premiéru.
Podľa predsedu Integry, otca myšlienky transformácie psychiatrickej starostlivosti, ktorú nedávno pilotne na Slovensku spustili práve v okresoch Michalovce a Sobrance a súčasne primára jedného z oddelení nemocnice MUDr. Pětra Nawku je fantastické, že maškarný ples konečne mohli pripraviť v priestoroch, ktoré si klienti sami zrekonštruovali a prevádzkujú tu informačné centrum tretieho sektora a čajovňu, v ktorej obsluhujú bývalí alebo súčasní pacienti nemocnice. "Máme konečne vlastné miesto, kde sa môžeme stretávať, takže nebolo nad čím rozmýšľať. Naviac, tých, ktorí prijali pozvanie na ples, to vyjde aj lacnejšie, lebo nemusíme platiť prenájom," poznamenal.
Ako dodal, vzácnym hosťom plesu bol Angličan Alan Anstead, ktorý zastupoval Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj(DFID) Veľkej Británie. Táto inštitúcia totiž v spolupráci so slovenskou vládou financovala spomínaný projekt Partnership, zameraný na riešenie problémov chudoby a sociálnej vylúčenosti, ktorý sa počas troch rokov modelovo realizoval v mestách Humenné a Michalovce. "De facto sa prišiel rozlúčiť, lebo Partnership sa nedávno skončil," dodal MUDr. Nawka. Nebol však jediným hosťom, ktorý do Michaloviec zavítal z iných končín.
Prvýkrát sa na plese objavili aj zástupcovia ostatných desiatich pacientských organizácií, ktoré sú združené v Celoslovenskej asociácii pacientských organizácií Premeny, fungujúcej tretí rok. Táto krásna akcia bola výborným dezertom po celodennom sobotňajšom rokovaní orgánov asociácie, ktoré sa konalo v Michalovciach. Prezidentom asociácie je totiž predseda michalovského OZ Pozdrav Ľubomír Dolobáč. " Na stretnutí sme diskutovali o harmonograme podujatí na rok 2003. Pre zaujímavosť, slovenská asociácia bola prvou ktorá vznikla v rámci stredoeurópskeho priestoru, Česi si ju vytvorili len vlani a napríklad Rakúšania sa dodnes nevedia dohodnúť," povedal Ľ. Dolobáč.
Neodmysliteľnou súčasťou každého maškarného plesu je kultúrny program. Tento bol zvláštny tým, že v ňom vystupovali bývalí, resp. súčasní klienti. Takmer profesionálnou moderátorkou večera bola profesorka elektrotechnickej priemyslovky Jela Timková. Prednesom poézie ho otvorila Ľubka Ščerbáková, piesňou v angličtine sa prezentoval Slávo Mižák, ktorý si potom zaspieval s kameramanom večera, pesničkárom, spevákom a gitaristom Imrom Tóthom Loď ktorá sa plaví do neznáma. Celkom logicky sa k refrénu pridala celá spoločnosť v čajovni a druhý kúsok Nonstop od Michala Davida zakončila ováciami. Všetkých účastníkov plesu poriadne boleli ruky z tlieskania aj po Imrových tanečných kreáciách na hitovku Las Ketchup, pri ktorých mu sekundovala štvorka dievčat z Pozdišoviec.
Popri skvelom menu, spontánnom speve a krúžkových debatách na rôzne témy sa takmer stovka plesajúcich hostí nevyhla ani tancu, ku ktorému ich prizval ľudský had, vedený šéfom Premien. Apropó, vystupoval v maske preliečeného pacienta a aby mu nebolo smutno, na plese sa za sestričku z Kramárov prezliekla šéfka združenia Šťastie si Ty z Prievidze Eva Fulajtárová. Spontánnou veselosťou sa nechal uniesť aj Alan Unstead, primár Nawka s manželkou Vierou, ktorá šéfuje michalovskej "hygiene" a napokon neodolala drvivá väčšina hostí.
Tesne pred polnocou začala nálada gradovať, nesporne k nej prispel aj Imro Tóth, ktorý sa opäť ujal gitary a zanôtil sériu piesní z vlastnými textami, ku ktorým ho inšpiroval pobyt na Stráňanoch. Smiech a potlesk si vyslúžila najmä balada Ide primár ide na cigánsku melódiu Ide poštár ide. Pred polnocou sa hostia dočkali vylosovania tomboly, do ktorej organizátori dali výrobky z krajčírskych dielní rehabilitačného strediska. Poslednú cenu, koženú peňaženku si vytiahla štatutárka OZ Delfín zo Zvolena Eva Farbiaková, ktorá sa rozhodla svoju cenu darovať ako symbolickú kasičku Premien, aby sa do nej nazbieralo čo najviac koruniek. Prezident asociácie Ľubo Dolobáč to odmietol s tým, že je to bolestné pre Zvolenčanov, že neuspeli pri podávaní projektov o granty.
V čase nášho odchodu sa hostia veselo bavili, rozprávali, popíjali kávu, čaj, džús, limonády. Chýba vám niečo? Iste. Alkohol, ktorý je všeobecne známym prostriedkom na zvýšenie nálady. Ten je však na tetralógových plesoch prísne zakázaný a je zaujímavé, že nikomu nechýbal. Všetci sa bavili aj bez neho a možno lepšie. Títo ľudia si už totiž svoje peklo prežili a mnohí sa odrazili od dna, z ktorého už nemožno ísť hlbšie. Nemajú záujem a ani sa tam už nechcú vrátiť. Užívajú si každý okamih šťastia, harmónie a blízkosti ľudí, ktorí ich akceptujú takých, akí sú. Niektorí im hovoria blázni. Nie, oni sú takí istí ako my a väčšinou im ich duševná choroba pomohla k sebareflexii, ktorá vedie k lepšiemu chápaniu problémov tých ostatných. A k tomu my, ako si hovoríme zdraví, máme často veľmi ďaleko...