novembra má zablokované oba účty a na stole starostu sa hromadia neuhradené faktúry. Od nového roka sú zamrazené aj mzdy starostu a pracovníčky.
Zdroj súčasných problémov treba hľadať ešte začiatkom 90-tych rokov. Starosta Miroslav Mantič zdedil obec s asi 170 obyvateľmi s rozostavanou infraštruktúrou. Prvé problémy začali pri dokončovaní čistiarne odpadových vôd, ktorú realizoval federálny podnik Sigma Hranice na Morave. Od roku 1992 "čovka" stojí nedokončená a obec zostala dodávateľovi dlžná 1,6 milióna korún. Napriek tomu sa pustila do budovania vodovodu a časti kanalizácie. Trebišovskej firme INICO, s. r. o., ktorá obe stavby realizovala, zostala tiež dlžná, teraz 900-tisíc korún. Ako by to nestačilo, v roku 1996 sa pustila aj do plynofikácie. Košickej Metane, s. r. o., dodnes visí 350-tisíc korún.
Po mnohých rokoch odkladov a výziev ako prvé stratilo nervy INICO. "V roku 1998 podalo žalobu na súd a skončilo to exekučným konaním. Medzitým sa o svoje práva prihlásila aj Sigma a po vynesení rozsudku v roku 1999 sme mali na krku ďalších exekútorov," vyjadril sa Miroslav Mantič. V čase, keď sa veritelia intenzívne začali hlásiť o svoje práva, vstúpil na pódium rozbehnutých exekučných konaní byštiansky rodák Juraj Horkay, ktorý mal vtedy v prenájme Kúpele Byšta, patriace obci. "Prenajali sme mu ich v roku 1994 na desať rokov s tým, že neskôr ich odkúpi. V roku 1998 uhradil náš 900-tisícový dlh voči INICU. Mala to byť záloha na budúcu kúpu. Po voľbách sa však poslanci vymenili a určili nové pravidlá hry," poznamenal starosta.
Noví už nesúhlasili, aby sa obecné pozemky a budovy v kúpeľoch v odhadovanej hodnote asi 10 miliónov korún, predali za 4,5 milióna korún, ponúknutých podnikateľom, ktorý ich plánoval uhradiť vo forme splátok. "Chceli buď 4,5 milióna hneď, alebo 10 na splátky a on to odmietol," vysvetlil Mantič. Práve v tom čase sa o svoje práva hlásila aj Sigma. V septembri roku 2001 jej pohľadávky odkúpil tiež Juraj Horkay. Nový veriteľ to však podľa starostu s vymáhaním svojich práv riadne prehnal. "Cez exekútora nám dal zablokovať najskôr jeden a v novembri 2002 aj druhý účet," rezignovane povedal.
"Neviem, prečo to robí, veď nehnuteľnosti, ktoré chcel, nadobudol ešte v decembri 2001 za zlomok ich skutočnej hodnoty. Prenájom, ktorý nám platil päť rokov, bol pomerne nízky a do roku 2002 sme mu neúčtovali ani za odber vody. Napriek tomu využíva do krajnosti všetky možnosti zákona, hoci by nemusel," povedal Mantič. Aby bola vec ešte zaujímavejšia, práve kvôli tomuto sporu čakajú Byštu mimoriadne komunálne voľby. Vlani v decembri ich totiž vyhral Andrej Tobiáš, ktorý je Horkajovým švagrom. "Keďže spor ešte stále nie je ukončený, radšej nezložil sľub kvôli potenciálnemu konfliktu záujmov," dodal staronový starosta.
Podarilo sa nám stretnúť aj s Jurajom Horkayom, ktorý celú vec vidí v inom svetle. Podľa jeho názoru obec strčila hlavu do slučky, keď prebrala infraštrukturálne stavby, na ktoré nemala. "Ani jedna nie je dokončená a obci zostali dlhy. Keď v roku 1998 začali veritelia vymáhať dlžoby, starosta s jedným z nich mi navrhli, aby som dlžnú sumu exekútorovi za nich zaplatil firme INICO. Spolu s poplatkami to bolo namiesto 900-tisíc už 1,15 milióna korún," upresnil Juraj Horkay. Podľa jeho slov bývalí poslanci ešte 5. septembra 1998 súhlasili s jeho návrhom, aby to bola prvá záloha na budúcu kúpu kúpeľov, za ktoré núkal súdno-znaleckú sumu 6 miliónov korún podľa dohodnutého splátkového kalendára a čakalo sa už len na zmluvu. Juraj Horkay v nich plánoval veľkú rekonštrukciu, na ktorú chcel získať 6-miliónový úver. Podmienkou pre jeho získanie bola zmluva, ktorú mal starosta pripraviť. "Dohoda znela, že keď ho dostanem, obci ihneď uhradím prvú 1,5-miliónovú splátku a zvyšok použijem na rekonštrukciu. Čas letel, poslanci sa vymenili a s nimi aj prístup. Zrazu chceli všetko naraz alebo nič, len na kúpnu zmluvu akosi zabudli. Považujem to za podvod zo strany starostu aj nových poslancov," dodal Juraj Horkay.
Nepoprel, že práve on odkúpil pohľadávku Sigmy resp. nástupníckej organizácie, ale už to nebolo len spomínaných 1,6 milióna korún. Starosta totiž v čase, keď vymáhala svoje dlhy, súhlasil so zvýšením úrokov z omeškania. "Keď som ju kupoval, mala hodnotu 4 milióny korún. Tým pádom mi obec dlhovala 1,15 plus tieto 4 milióny korún a pokiaľ ide o pozemky a budovy v kúpeľoch, musel som ich normálne kúpiť na dražbe u exekútora," konštatoval podnikateľ. Priznal, že pohľadávky kúpil za výhodnú cenu, ale jej výšku odmietol povedať. Vecou obchodného tajomstva je aj cena za kúpele.
"Keď obec dostala milión korún z SPP za plynofikáciu, navrhoval som, aby ma aspoň čiastočne vyplatili. Keď nechceli, navrhoval som, aby z nich dokončili vodojem neďaleko kúpeľov a dali mi ho do bezplatného prenájmu s tým, že im odpustím tých 1,15 milióna korún. Oni namiesto toho údajne uhradili akési staré faktúry," hovorí podnikateľ. Prvý obecný účet exekútor zablokoval ešte v roku 2001. Keď obec nesúhlasila s uznaním úrokov z omeškania a pravidelnými splátkami 13-tisíc korún mesačne, veriteľ prikázal zablokovať aj druhý. "Starosta bral plný plat a pritom na jeho výkon stačil len úväzok. Veril som, že po voľbách sa to dorieši, ale obec čakajú ďalšie. Verím v dohodu, ale svojich práv sa nevzdám," skonštatoval podnikateľ.
S podobnou nekompromisnosťou pristupuje k veci aj Miroslav Mantič. "Keď on využíva všetky možnosti zákona až do krajnosti, to isté budeme robiť my. Existujú možností, ktoré môžeme využiť. Pokiaľ ide o voľby, kandidovať budem, ale ak to vyjde, tak len na úväzok," uzavrel starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
