neúspešných žiadateľov o azyl z košického regiónu nedávno vrátilo domov ďalších 164 ľudí. Väčšinu z nich tvorili rodiny, vrátane takmer 90 detí. Jedným z občianskych združení, ktoré pomáha Rómom pri návrate zo zahraničia, je michalovské OZ Nová cesta, ktoré od vlaňajšieho septembra v priestoroch tunajšieho okresného úradu zriadilo Rómske informačné centrum.
Ako sa vyjadril iniciátor vzniku združenia a koordinátor centra Ladislav Horváth, táto aktivita má svoje opodstatnenie, lebo podľa sprísnenej procedúry, platnej od 3. januára 2001, je dnes pre slovenských žiadateľov prakticky nemožné získať v Belgicku politický azyl, čo dokazujú aj každodenné prípady tých, ktorí sa museli spoza hraníc vrátiť bez úspechu. "IOM s pomocou zainteresovaných združení realizuje projekt, zameraný na povzbudenie sebarealizácie rómskej komunity v domovskej krajine. Finančne ho podporila belgická vláda, ktorá na tento účel vyčlenila viac ako 70-tisíc Eur," povedal L. Horváth. Ako dodal, projekt prebiehal od júla 2002 do marca tohto roku a pozostával z dvoch častí - informačnej kampane o aktuálnej azylovej procedúre v Belgicku a z reintegračných aktivít.
Projekt prevencie ilegálnej migrácie nadväzoval na predchádzajúci, zaoberajúci sa poradenstvom pre navrátilcov, ktorý financovali vlády Belgicka, Holandska a Írska. "Naše reintegračné aktivity pozostávajú z poradenských služieb, ktoré sme poskytli neúspešným žiadateľom. Najčastejšie ich problémy súviseli so sociálnym zabezpečením, zdravotným poistením, školstvom a ubytovaním. Týkali sa aj podpory a financovania aktivít v komunitných centrách. Naše informačné centrum je jedným zo šiestich na východe republiky, ktoré sú roztrúsené v lokalitách, odkiaľ pochádza najviac migrantov. Ľudia, ktorí sa premelú u nás, sú väčšinou priamo z Michaloviec alebo Pavloviec nad Uhom, ktoré sa kvôli veľkej migrácii Rómov stali aj mediálne známymi," dodal riaditeľ centra.
Bližšie počty Rómov, ktorý centrum požiadali o pomoc pri návrate na Slovensko odmietol špecifikovať, ale pripustil, že ide o desiatky. Vracajú sa po dvoch, troch rokoch a musia sa opäť zaradiť do života na Slovensku. Háčik je v tom, že projekt finančne pomáha iba tým, ktorí prišli z Belgicka a Holandska. Pokiaľ sa vracajú z Fínska či Veľkej Británie, finančne náročné preklady príslušných dokumentov, ktoré sú nevyhnutnými podkladmi na ich reálny návrat na slovenskú scénu, si musia zaplatiť sami. "Možnosťou, ako sa tejto investícii vyhnúť, je požiadať o pomoc pobočku IOM v krajine, odkiaľ prichádzajú. V opačnom prípade im môžeme pomôcť len poradensky - pri zaradení do zdravotného poistenia, systému sociálneho zabezpečenia či návrate ich detí do škôl," skonštatoval Ladislav Horváth.
Iróniou podľa neho je, že mnohí školáci sa vracajú vysoko počítačovo a jazykovo gramotní a výnimkou nie je ani aktívna znalosť viacerých svetových jazykov. Žiaľ, doma sa pre nich čas zastavil a musia sa opäť vrátiť do ročníka, ktorý navštevovali tesne pred odchodom do zahraničia. "Príkladom za všetky je 14-ročná dievčina, ktorá ovláda dva cudzie jazyky, ale musí sa vrátiť do 4. ročníka, z ktorého odchádzala a po roku jej povinná školská dochádzka skončí. S podobnými trampotami sa stretávajú matky, ktoré deti porodili u nás, ale odchodom do zahraničia prišli o právo na rodičovský príspevok," uzavrel Ladislav Horváth.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
